Politologička Darina Malová považuje stredajší (16. 9.) prejav prezidenta SR Petra Pellegriniho v pléne Národnej rady (NR) SR za jeho ďalší pokus prezentovať sa ako moderujúca hlava štátu, ktorá upozorňuje na negatívne dôsledky polarizácie.
Pozitívne hodnotí výzvy na politickú spoluprácu vlády a opozície s konkrétnymi témami, negatívne nevyváženosť kritiky v prezidentovom prejave. Uviedla to v hodnotení prezidentovho prejavu.
Pozitívnou stránkou prezidentovho vystúpenia boli podľa politologičky výzvy na politickú spoluprácu s konkrétnymi hospodárskymi, bezpečnostnými a inštitucionálnymi témami.
Za slabinu považuje nerovnomernú kritiku, ktorá bola podľa odborníčky výrazne v neprospech opozície.
„Potom sa ťažko dá budovať súdržnosť a zmierňovať polarizáciu. Myslím si, že ani v tomto prejave prezident nedokázal pomenovať zdroje polarizácie a zodpovednosť všetkých relevantných politických aktérov,“ povedala Malová.
„Tu by sa dalo kriticky pripomenúť, že prezident kritizoval nedostatky v parlamentnej kultúre, za ktoré je zodpovedná predovšetkým vláda, ale nedokončil svoju argumentáciu, keďže explicitne sa nevyjadril k významu opozície, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu vlády,“ poznamenala.
Politika nepotrebuje nutne konsenzus
Politologička tiež konštatuje, že prezident zrejme stále nedocenil, že politika v demokracii nepotrebuje nutne konsenzus vo všetkých zásadných otázkach.
„V súčasnosti potrebujeme predovšetkým pravidlá, ktoré umožnia viesť konflikt bez delegitimizácie protivníkov, zneužívania moci a oslabovania inštitucionálnych bŕzd,“ doplnila politologička.
V porovnaní s minulými prezidentskými prejavmi Pellegrini v stredu podľa politologičky konkrétnejšie nastolil hospodárske problémy krajiny a zdôraznil piliere rozvoja Slovenska v oblasti ekonomiky.
Menej pozornosti podľa hodnotenia Malovej dostali zdravotníctvo, dostupnosť bývania, regionálne rozdiely, odchod mladých ľudí či kvalita verejných služieb, hoci práve tieto otázky výrazne formujú každodennú skúsenosť občanov so štátom.
„Silnejším momentom bolo analytické hodnotenie súčasného stavu spoločnosti. Podľa prezidenta medzi najdôležitejšie negatíva v súčasnosti patrí únava obyvateľstva z dlhodobej konsolidácie. Zdôraznil, že ľudia pociťujú zhoršenie životnej úrovne napriek tomu, že máme stabilne nízku nezamestnanosť, energopomoc a iné sociálne opatrenia vlády. Škoda, že sa tomuto paradoxu viac nevenoval a nepomenoval aj príčiny,“ skonštatovala Malová.
Za významné politologička považuje, že prezident zdôraznil otázku spravodlivého rozdelenia nákladov konsolidácie a vyjadril sa kriticky k vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu. V Pellegriniho prejave však podľa jej slov chýbala reflexia stavu právneho štátu.
„Prezident síce všeobecne vyzýva na rešpektovanie ústavných orgánov a deľby moci, no konkrétne nepomenoval dôsledky vyplývajúce z vládnych zásahov do justície, prokuratúry, verejnoprávnych médií, občianskej spoločnosti alebo mechanizmov kontroly exekutívy,“ podotkla Malová.
Prejav bol podľa Világi štandardný
Prezident vo svojom vystúpení so správou o stave republiky venoval málo priestoru zahraničnej politike a právnemu štátu. Uviedla to politologička Aneta Világi s tým, že Pellegriniho prejav považuje za konzistentný s tým, akým spôsobom vykonáva prezidentský mandát.
Podľa politologičky bol prezidentov prejav štandardný, a to aj v porovnaní s jeho predchádzajúcimi vystúpeniami. Prezident v správe o stave republiky za jeden z najväčších problémov Slovenska označil politické rozdelenie krajiny na dva nezmieriteľné tábory, skonštatoval tiež, že problém sa naďalej prehlbuje.
„Sám seba situuje do role akéhosi zmierovateľa v rámci politickej scény a v rámci spoločnosti ako takej. Navrhol opozícii a koalícii okrúhle stoly, v rámci ktorých sa mali lídri naprieč politickým spektrom stretávať a diskutovať o témach. V samotnom prejave istým spôsobom načrtol, že v tejto úlohe zmierovateľa nebol úspešný a pripísal to na vrub hlavne opozícii, ktorá v mnohých prípadoch nebola ochotná sa na niečom takom zúčastňovať,“ uviedla Világi.
Okrem opozície sa prezident v prejave kriticky vyjadroval aj ku koalícii, podľa politologičky najmä v oblastiach, kde vládne strany dlhodobo žnú kritiku zo strany verejnosti.
„Na druhej strane, v samotnom prejave zazneli viaceré vysvetlenia sporných opatrení vlády, ktoré istým spôsobom ospravedlňujú a legitimizujú kroky, ktoré vláda robí,“ poznamenala Világi.
Málo o zahraničnej politike
Podľa politologičky sa prezident v správe o stave republiky len v malej miere venoval zahraničnej politike. Pellegrini v prejave uviedol, že na fungovanie Európskej únie a Severoatlantickej aliancie máme oprávnene aj kritické pohľady, no platí, že je to náš civilizačný, ekonomický a bezpečnostný priestor, ktorého sa nesmieme vzdať.
„Nezaznelo tam nič nové a ak sa pozrieme na zaradenie tejto témy v rámci prejavu, koľko času jej prezident venoval, tak bola viac-menej marginálna v porovnaní s ostatnými,“ skonštatovala Világi.
Veľmi málo sa prezident podľa odborníčky venoval aj téme právneho štátu a dodržiavania jeho princípov či potreby nezávislosti štátnych inštitúcií.
Aktuálnosť a dôležitosť témy politologička vníma aj v súvislosti s ostatnou výročnou správou o stave právneho štátu vydanou Európskou komisiou, v ktorej sa hovorilo napríklad o pretrvávajúcich nedostatkoch v boji proti korupcii, v transparentnosti legislatívneho procesu či ochrane novinárov a nezávislosti verejnoprávnych médií.
„Nemyslím si, že by stav, ktorý na Slovensku máme, bol práve najlepší a nebolo možné poukázať na to a pripomenúť politikom pochybenia, ktoré v tejto oblasti zazneli a čo je potrebné zlepšiť,“ poznamenala Világi.
O prezidentovej správe o stave republiky sa v rozhlasovej relácii Z prvej ruky rozprávali aj ďalší odborníci. Vypočujte si celú epizódu vo forme podcastu:
Správa o stave republiky
Pellegrini vystúpil v stredu v pléne NR SR so správou o stave republiky. Apeloval v nej na vládu, aby sa venovala riešeniu každodenných starostí občanov, ako aj strategickým projektom, ktoré terajší mandát presahujú.
Politické rozdelenie krajiny na dva nezmieriteľné tábory považuje za jeden z najväčších a najnebezpečnejších problémov súčasného Slovenska.
Zdôraznil význam členstva SR v EÚ a NATO, ktoré nesmú podľa jeho slov nijako nahrádzať ani spochybňovať dodatočné partnerstvá alebo spolupráce v rámci zahraničnej politiky a ekonomickej diplomacie na všetky štyri svetové strany.
