Vzťah k drevu získal už ako malý chlapec, keď pozoroval starého otca, ako vyrába poľnohospodárske náradie. Trvalo ďalších vyše dvadsať rokov, kým, ako sám hovorí, dorástol na poriadnu tokáreň. Dnes je z neho remeselník Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) a krásu dreva s pomocou mosadzného pliešku dokáže zvýrazniť ešte viac.
„Každý druh dreva má svoju špecifickú vôňu. Nedá sa to zameniť. Krásne vonia, je teplé a hlavne má dušu. Drevo je živý materiál, s ktorým je radosť pracovať. Vybíjanie mosadzou je vlastne skrášlenie dreva,“ povedal tokár Vincent Žňava.
„Stretávam sa s tým na rôznych podujatiach, že ľudia nevedia, čo je to tokárstvo. Zjednodušene povedané, je to sústruženie dreva. Budúci výrobok sa upne do tokárne, kde rotuje a rôznymi dlátami sa uberá trieska, a tým sa formuje finálny výrobok,“ doplnil Žňava.

Narezanie foršní
Všetko sa začína narezaním foršní. Následne sa drevo nechá schnúť. Kedysi platilo, čo centimeter hrúbky, to rok schnutia. Aj preto nezriedka tento proces môže trvať štyri roky.
„Keď vezmete kus foršne do ruky, tak už vidíte podľa kresby dreva, podľa tých prasklín, aký výrobok by sa vám z toho mohol podariť. A potom nahrubo, keď sa opracuje, tak to drevo si samo určí tvar, čo z neho bude. Následne sa potom vezme na stolovú pílu, kde sa vykruží polotovar a ide do tokárne,“ ozrejmil proces tokár.
„V tokárni sa drevo opracuje na hrubý výrobok, ktorý sa následne uloží niekde na schnutie, minimálne rok, lebo tým, že mu uberiete triesku, tak mu uvoľníte pnutie, on sa sám zdeformuje, vyschne a potom sa robí na finálny výrobok,“ doplnil Žňava.
„Na tokárčenie je vhodné tvrdé drevo. Ja používam najviac orech. Je hnedý, krásne voňavý, má veľmi peknú štruktúru dreva a keď sa vybrúsi a vyleští, tak je úplne hladulinký a jemný na dotyk,“ uviedol.
Remeslu tokárstva sa v relácii Slovensko v obrazoch venoval redaktor Michal Slanička:
Zdobenie mosadzou
Až keď je výrobok precízne vyleštený, púšťa sa majster Žňava do jeho zdobenia mosadzným plechom.
„Vybíjanie mosadzou je tradičné remeslo vzniklo niekde na salašoch, kde si bačovia svoj riad zdobili, pretože ak mal valach vyrezávanú palicu, tak bača si tú palicu vyrezal a ešte si ju vybil mosadzou, aby bolo jasné, že kto je na tom salaši šéf. Odtiaľ sa to remeslo prenieslo aj medzi ostatných ľudí. Keďže chodili na tie salaše rôzni remeselníci, tak to odkukali a začali to používať stolári, rôzni rezbári,“ vysvetlil tokár.

Vincent Žňava si najskôr nastrihá pásiky široké maximálne dva milimetre. V špeciálnom mlynčeku ich takzvane zlomkuje. Mosadz získava zvlnený tvar, ktorý v dreve vyčaruje krásne ornamenty. Pri ich výbere vychádza majster tokár nielen z tradičných vzorov, aké používali bačovia, ale nechá sa viesť aj vlastnou fantáziou.
„Vybíjanie je tá najkrajšia práca, lebo dá ten finálny efekt tomu výrobku, ale samozrejme aj najzložitejšia, pretože je to veľmi náročné na motoriku. Tým, že ten pliešok sa vtĺka do dreva, tak zanecháva za sebou svoju stopu a akonáhle sa ten pliešok skriví alebo otlačí zle, už to zanechá nedobrý dojem na výrobku. A tá ryha sa už nedá opraviť,“ dodal tokár.
Splynutie s drevom
Keď je výrobok vybitý mosadzným plieškom, preleští ho brúsnym papierom tak, aby kov dokonale splynul s povrchom dreva.
„Povrchovú úpravu robím výhradne včelím voskom, pretože misky, ktoré prídu do styku s potravinami, tak ten včelí vosk je nezávadný. Je to prírodný materiál, ktorý je krásne voňavý,“ uviedol tokár.

„Najradšej robím úžitkové výrobky, pretože nie je to len pekné, ale je to aj funkčné. Z úžitkových výrobkov sú to rôzne misky, malé mištičky a z dekoračných kvetináče, motýliky, rôzne zvončeky. Pre mňa je toto remeslo hlavne koníček, odbúranie stresu, svoj spôsob sebarealizácie. A hlavne dobrý pocit z hotových výrobkov,“ uzavrel Žňava.
