Skončilo sa aktuálne kolo trojstranných rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi. Zástupcovia krajín rokovali v Abú Zabí o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine. Obe strany sa zároveň dohodli na ďalšej výmene zajatcov. Sporným bodom debát však naďalej ostáva územná otázka.
Výsledky rokovania sme si bližšie rozobrali s odborníkom na medzinárodné vzťahy a analytikom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Jaroslavom Ušiakom.
Kým rokovania v utorok (10. 10.) trvali štyri hodiny, tie stredajšie necelé dve hodiny. Podľa Ušiaka to ukázalo nezlučiteľné postoje krajín.
Delegácia z Ukrajiny prišla na rokovania s jasnou postupnosťou, a to zastaviť paľbu a uzavrieť konkrétne energetické prímerie v Čiernom mori. Ďalej chcela dohodnúť pevné bezpečnostné záruky, ekonomickú obnovu a veľkú výmenu zajatcov.
Ako zhodnotil Ušiak, výsledkom stretnutia bolo, že „šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij potvrdil len jedinú vec, a to, že sa dohodli na príprave veľkej výmeny vojnových zajatcov“. Má ísť o vzájomnú výmenu približne 1 000 až 1 500 zajatcov.
Rusko súhlasilo iba s výmenou
Na rokovaní sa otvorili aj otázky o témach energetického a námorného prímeria, ktoré však Moskva podľa Ušiaka de facto zmietla zo stola.
Rusko prišlo na rokovanie s opačnou logikou. Odmietajú zastaviť streľbu a žiadajú, aby Západ prepísal európsku bezpečnosť podľa ruských ultimát. Ušiak zhodnotil, že okrem výmeny zajatcov neprišlo k žiadnej zásadnej dohode, ktorá by viedla k mieru.
Trojstranné rokovania
Na samite v Abú Zabí išlo o trojstranné rokovania, ale bojujú iba dve strany. USA podľa Ušiaka nie sú iba nezaujatým rozhodcom.
Americký minister zahraničia Marco Rubio hovorí, že USA sa vo vojne nezapájajú do boja, ale pomáhajú hľadať riešenia. Vyjednávači Jared Kushner alebo Steve Witkoff tam zásadným spôsobom sledujú svoje americké záujmy. Po skončení samitu majú naplánovaný odlet do Moskvy, potom do Kyjeva.
Ušiak to vníma tak, že americký prezident Donald Trump potrebuje ukázať veľkú dohodu na to, aby mu Kongres USA nezviazal ruky. Amerika si sleduje svoje ciele. Podľa analytika Ušiaka je dôležité si všímať, že USA nezohrávajú iba rolu mediátora, ale sledujú si aj svoje záujmy.
Rokovanie bez priamej účasti Európy
Ako uviedol Ušiak, dôvod, prečo Európa nesedela za jedným stolom s USA, Ruskom a Ukrajinou, je ruské veto. Rusko sa podľa neho snaží rozbiť euroatlantickú jednotu a vnútiť Američanom dohodu o Európe bez Európy.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pred rokovaním oznámil európskym diplomatom, že do Abú Zabí môžu prísť sedieť, ale do hotelov.
Druhým dôvodom podľa Ušiaka je, že Trump uprednostňuje úzke biznisové rokovania, kde sa v užšom kolektíve dosiahne dohoda skôr. „To, že Európa nemá v procese slovo, je trošku mýtus,“ uviedol Ušiak.
Dodal, že je jasné, že bez Európy žiadna dohoda neprejde. „Sankcie, peniaze na obnovu, platenie zbraní aj prípadné zaisťovacie vojská drží v rukách Európa,“ ozrejmil. Ukrajina si to uvedomuje a aktívne s Európou komunikuje.
