Ak americký prezident Donald Trump dostane Ukrajinu a Rusko k rokovaciemu stolu, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj plánuje ponúknuť Moskve výmenu obsadených území.
Kyjev by sa vzdal časti ruskej Kurskej oblasti, ktorú má pod kontrolou ukrajinská armáda. V rozhovore s denníkom The Guardian to povedal prezident Zelenskyj. Zároveň dodal, že zatiaľ nevie, o ktorú časť Ruskom okupovaného ukrajinského územia by na oplátku požiadal Kyjev.
„Vymeníme jedno územie za druhé,“ uviedol Zelenskyj. Ktoré Rusmi okupované územie by žiadala späť Ukrajina, nešpecifikoval. „Neviem, uvidíme. Ale všetky naše územia sú dôležité, neexistuje žiadna priorita,“ dodal Zelenskyj bez ďalších podrobností.
Rusko začalo rozsiahlu inváziu do susednej krajiny 24. februára 2022. Ukrajinci nápor nepriateľských vojsk čiastočne odrazili a niektoré svoje územia dobyli späť. Moskva však podľa agentúry Reuters okupuje viac ako 20 percent ukrajinského územia a v poslednom čase invázne sily na východe Ukrajiny zotrvalo postupujú.
Ukrajinské jednotky vlani v auguste naopak prenikli do ruskej Kurskej oblasti, kde podľa agentúry AFP obsadili necelých 1 300 kilometrov štvorcových ruského územia. Rusom sa ich doteraz ani za pomoci severokórejských vojakov nepodarilo úplne z regiónu vytlačiť, ale rozloha Ukrajincami ovládaného ruského územia sa odvtedy značne zmenšila.
Na konci januára mala ukrajinská armáda podľa AFP pod kontrolou vyše 442 kilometrov štvorcových ruského územia.
Bezpečnostné záruky bez Ameriky
Zelenskyj ďalej v rozhovore povedal, že ak Trump zastaví americkú vojenskú podporu Ukrajine, Európa samotná nebude schopná zaplniť vzniknutú medzeru.
„Ozývajú sa hlasy, ktoré hovoria, že Európa by mohla ponúknuť bezpečnostné záruky bez Američanov, a ja vždy hovorím nie,“ povedal ukrajinský prezident počas rozhovoru v Kyjeve. „Bezpečnostné záruky bez Ameriky nie sú skutočnými bezpečnostnými zárukami,“ dodal.
Trump opakovane vyhlásil, že chce rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine, ale podľa The Guardian panujú obavy, že dohoda sprostredkovaná USA pod jeho vedením by mohla zahŕňať donútenie Ukrajiny kapitulovať pred maximalistickými požiadavkami ruského prezidenta Vladimira Putina.
Šéf Kremľa vlani v júni ako podmienku pre rokovania o ukončení bojov okrem iného stanovil, že Ukrajina sa musí vzdať ambície vstúpiť do NATO a stiahnuť svoju armádu z celého územia štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko teraz čiastočne okupuje.
Kyjev vtedy návrhy odmietol ako kapituláciu. Ukrajina medzitým podmienila prípadnú dohodu s Ruskom tým, že získa bezpečnostné záruky, ktoré by Moskvu odradili od ďalšej agresie v budúcnosti. Zelenskyj teraz v interview uviedol, že je pripravený konať, ale chce, aby tak Ukrajina robila z pozície sily.
Lukratívne ponuky
Americkým spoločnostiam chce ponúknuť lukratívne zmluvy na obnovu krajiny a investičné úľavy, aby sa tak podľa The Guardian pokúsil získať Trumpa na svoju stranu.
„Tí, ktorí nám pomáhajú zachrániť Ukrajinu, budú ju (mať šancu) obnoviť, a to svojimi podnikmi, spoločne s ukrajinskými firmami. O všetkých týchto veciach sme pripravení podrobne hovoriť,“ uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský prezident tento týždeň zamieri na mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, kde sa okrem iného plánuje stretnúť s americkým viceprezidentom J. D. Vancem. Britský denník ho označuje ako jedného z „najviac nepriateľských“ členov Trumpovho okolia voči Ukrajine.
Vance sa vlani so Zelenským odmietol stretnúť a predtým vyhlásil, že mu je vlastne jedno, čo sa s Ukrajinou stane, upozornil denník.
Zelenskyj tiež hovoril o vzácnych kovoch, ktoré v poslednom čase spomína v súvislosti s Ukrajinou Trump. Ukrajinský prezident už skôr uviedol, že Kyjev je otvorený možnosti ťažby vzácnych kovov spolu s partnermi, ktorí mu pomáhajú vo vojne s Ruskom.
Trump vyhlásil, že chce, aby Ukrajina výmenou za americkú pomoc dodávala Spojeným štátom vzácne kovy. V rozhovore s televíziou Fox News nakoniec povedal, že chce od napadnutej krajiny vzácne kovy v hodnote 500 miliárd dolárov, aby USA dostali späť svoju podporu.
Pre Ukrajinu práca, pre USA zisk
Ukrajinský prezident The Guardian povedal, že myšlienku ohľadom prírodných zdrojov predložil Trumpovi vlani v septembri, keď sa stretli v New Yorku. Ukrajina má najväčšie zásoby uránu a titánu v Európe, povedal Zelenskyj.
Nie je podľa neho v záujme USA, aby sa ocitli v ruských rukách a Moskva sa o ne potenciálne podelila s KĽDR, Čínou alebo Iránom. Existuje tiež finančná motivácia, uviedol.
„Nehovoríme len o bezpečnosti, ale aj o peniazoch. Cenné prírodné zdroje, pri ktorých môžeme ponúknuť našim partnerom možnosti, ktoré predtým neexistovali, do nich investovať. Pre nás to bude znamenať pracovné miesta, pre americké spoločnosti zisky,“ dodal.
