Sú to už tri roky od začiatku vojny na Ukrajine. Konfliktu, ktorý zmenil životy miliónov ľudí, ale aj geopolitickú situáciu vo svete. Za uplynulé obdobie sme boli svedkami odvahy, utrpenia aj nezlomnosti ukrajinského ľudu. Boj o slobodu a suverenitu stále pokračuje a s ním aj výzvy, ktorým čelí celý svet.
V publicistickej relácii Reportéri sme si pripomenuli kľúčové momenty konfliktu, osudy tých, ktorých sa dotkol najviac a ukázali, kam sa situácia posunula.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyzváňal do Kremľu nemecký kancelár Olaf Scholz, neskôr aj prezident Francúzska Emanuel Macron, ale výsledok bol zúfalý. Výzvy k diplomacii a k zastaveniu paľby zostali na tri roky hluché.
Ofenzíva Rusov bola veľmi rýchla najmä na juhu. Z Krymu sa im poľahky darilo prenikať do Záporožskej a Chersonskej oblasti. Ich postup sa však zasekol pri Mariupole, ktorý celé mesiace obliehali. Na iných úsekoch bojovej línie zasa zlyhávala ruská zásobovacia logistika.
Zatiaľ čo ekonómovia premýšľali o dôsledkoch sankcií a o cene, ktorú budeme musieť za ne zaplatiť aj my, Ukrajina sa zmietala v prachu a v krvi. A ľudia z nej utekali. Novodobý exodus.
Po roku vojny sa dramaticky zmenila mapa. Rusko obsadilo veľkú časť ukrajinského územia, ale Ukrajincom sa podarilo časť územia dobyť a 40 percent z toho, čo Rusi okupovali, získali naspäť. Tak prezident Putin pristúpil k anexii štyroch oblastí – Záporožskej, Chersonskej, ale aj zvyšku Doneckej a Luhanskej oblasti, aj keď ich nemal úplne dobité. Prehlásil ich za svoje územie a zmenil si mapu, na ktorej kreslí.
Ukrajinci preukázali odolnosť
Ukrajinci napriek očakávaniam Západu nepadli v priebehu pár dní, ale preukázali obrovskú odolnosť. Bezpečnostný analytik Michail Gončar pripomína, že Ukrajina spočiatku dostávala iba obmedzené dodávky zbraní vhodné na partizánsku vojnu, pričom moderné zbrane ako HIMARS a stíhačky žiadala už v roku 2022, no stále čaká na ich plné dodanie.
Európa Ukrajinu neopustila. Od začiatku ruskej agresie vynaložila Európska únia na jej podporu takmer 114 miliárd eur vo forme hospodárskej, vojenskej a humanitárnej pomoci.
Okrem toho schválila Európska komisia pre Ukrajinu do roku 2027 ďalších 50 miliárd eur určených na jej povojnovú obnovu. Slovensko sa v optike tejto pomoci od začiatku vojny podieľalo dosiaľ hodnotou takmer 3,5 miliardy eur, čo ho zaraďuje na šieste miesto vo svete.
A ako ovplyvnila vojna Slovensko v niektorých konkrétnych detailoch? Podľa Ukrajinky žijúcej na Slovensku, naša krajina pomohla utečencom výrazne. “Slovensko ponúkalo sociálnu starostlivosť, zdravotníctvo, humanitárnu pomoc aj vzdelávanie,“ uviedla Alyona Kurotová.
Dodala však, že Slováci to dávali bez toho, aby sa ukrajinskí občania integrovali do slovenskej spoločnosti. “Uvediem ako príklad Česko, to integruje deti utečencov tak, že 90 percent detí chodí do škôl. Na Slovensku ide len o tretinu detí. Zo 40-tisíc chodí do škôl len 10-tisíc,“ dodala.
Situácia sa zásadne nemení
Ekonóm Ľuboš Pavelka ozrejmil, že vojna na Ukrajine ovplyvnila ekonomiku Slovenska v tom zmysle, že zdražela železná ruda aj iné komodity na svetových trhoch a k tomu sa prerušili dodávky surovín.
Generál vo výslužbe Pavel Macko pripomenul, že od roku 2023 sme videli rôzne pokusy, ale za tri roky vojny sa situácia podľa neho už zásadne nemení a pozície sú viac menej statické.
“Vojská sú vyčerpané. Niekoľkokrát zmenili svoju taktiku, museli meniť techniku. Bojisko je veľmi priehľadné. Momentálne je v kurze útok malými pešími jednotkami, lebo všade sú prítomné drony. Tie nielenže vidia, ale dokážu veľmi rýchlo ničiť akúkoľvek bojovú techniku, ktorá sa objaví v priestore dotyku,“ dodal Macko.
