Americký prezident Donald Trump neúnavne pracuje na ukončení konfliktu na Ukrajine. Uviedol to v noci na stredu (5. 3.) vo svojom prejave k obom komorám Kongresu. Vyjadril odhodlanie získať v záujme národnej bezpečnosti pod kontrolu Panamský prieplav i Grónsko. Predchádzajúci vládu obvinil z inflácie a poďakoval sa Elonovi Muskovi.
Trumpova reč aj s pauzami na potlesk trvala približne hodinu a 40 minút a bola tak najdlhším prezidentským prejavom ku Kongresu najmenej od roku 1964. Odštartoval ho slovami, že Amerika je späť, píše stanica BBC Mundo.
1 Migrácia a ochrana hraníc
Úvod prejavu Trump venoval doterajšej činnosti svojej administratívy, ktorá podľa neho za prvý mesiac urobila viac ako iní prezidenti za celé funkčné obdobie. V tejto súvislosti šéf Bieleho domu hovoril o zabezpečení hraníc proti imigrantom, ktorí do krajiny mieria nelegálnym spôsobom.
Trump jedným zo svojich dekrétov vo februári zaradil na zoznam teroristických organizácií viacero skupín vrátane niekoľkých mexických kartelov. Tieto kartely ovládajú oblasť na hraniciach USA s Mexikom a predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojených štátov. Opatrenia Mexika označil za nedostatočné, musí podľa neho urobiť viac.
2 List od Zelenského a Ukrajina
„Neúnavne pracujem na ukončení divokého konfliktu na Ukrajine,“ povedal Trump. Vyjadril ľútosť nad miliardami dolárov, ktoré USA minuli na pomoc Kyjevu. Tiež naznačil, že niektorí členovia demokratickej strany chcú, aby vojna pokračovala. Viacerí demokratickí zákonodarcovia vtedy zasadaciu sálu opustili, píše NBC News.
Prezident uviedol, že dostal „dôležitý“ list od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyjadril ochotu vrátiť sa k rokovaciemu stolu a uzavrieť dohodu o nerastoch.
Trump a viceprezident J.D. Vance mali v piatok (28. 2.) so Zelenským ostrú výmenu názorov v Bielom dome. Podpis dohody o nerastoch bol odložený a v pondelok (5. 3.) USA pozastavili všetku vojenskú pomoc pre Ukrajinu.
Zelenskyj odvtedy urobil niekoľko ústretových krokov a v utorok napríklad uviedol, že je pripravený pod Trumpovým silným vedením pracovať na dosiahnutí trvalého mieru.
3 Panamský prieplav a Grónsko
Trump zopakoval svoje vyhlásenia, že USA dostanú pod kontrolu Panamský prieplav. Dodal, že tento kanál postavili Američania a nikto iný. „Nedali sme ho Číne. Dali sme ho Paname. Berieme si ho späť,“ povedal podľa stanice NBC News.
Takisto zopakoval svoje vyjadrenia, že USA v záujme národnej bezpečnosti dostanú pod kontrolu aj Grónsko. „Rázne podporujeme právo, ktoré máte (obyvatelia Grónska) pri rozhodovaní o svojej budúcnosti. Ak si ju vyberiete, privítame vás v USA,“ uviedol.
Najväčší ostrov sveta Grónsko je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva, od roku 2009 má však rozsiahlu autonómiu vrátane práva vyhlásiť nezávislosť. Územie je pre USA podľa Trumpa dôležité pre národnú bezpečnosť. Nachádzajú sa tam ložiská dôležitých nerastov i ropy.
4 Ceny vajec a poďakovanie Muskovi
Pretrvávajúcu infláciu Trump pričítal minulej vláde demokrata Joea Bidena. Toho v prejave spomenul podľa stanice CNN celkovo dvanásťkrát a označil ho za najhoršieho prezidenta v histórii USA.
O Bidenovi okrem iného Trump vyhlásil, že dopustil, že sa „ceny vajec vymkli kontrole“. Toto tvrdenie CNN označila za zavádzajúce s tým, že zvýšené ceny vajec súvisia s vtáčou chrípkou a príslušným nariadením ministerstva pôdohospodárstva.
Trump sa v prejave ďalej zaviazal znížiť dane všetkým Američanom a uviedol, že sa bude usilovať o zníženie cien energií a zvýšenie ťažby, čím zopakoval sľuby zo svojej predvolebnej kampane.
5 Zľahčoval dôsledky ciel
Zároveň prezident zľahčoval možné ekonomické dopady obchodnej vojny, ktorú rozpútal, vrátane zavedenia 25-percentných ciel na dovoz z Mexika a Kanady a zdvojnásobenia dodatočných dovozných ciel Číne.
Nová administratíva sa podľa Trumpa usiluje obnoviť hospodárstvo, zastaviť infláciu a míňanie peňazí daňových poplatníkov. Na tento účel založil nové oddelenie DOGE, ktoré vedie miliardár Elon Musk. Tomu sa v prejave poďakoval.
Okrem toho Trump vyzdvihol, že vďaka nemu USA odstúpili od viacerých medzinárodných dohôd, vrátane Parížskej klimatickej dohody, a začali proces vystúpenia zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
