Ľudia so závislosťami sú otrokmi vlastnej emócie. Hazard v nich vyvoláva dve hlavné emócie, ide o fázu výhry a fázu prehry, respektíve eufóriu a disfóriu. V Aktuálne :24 to vysvetlil adiktológ Rastislav Žemlička.
Problém môže nastať v momente, kedy si človek uvedomí, že svoje prežívanie vie regulovať unikaním do nasýtenia týchto emócií. Keď si správanie stereotypizuje a začne v týchto emóciách nachádzať východisko, začína problém.
„To je práve mechanizmus baživosti, ktorý vedie do závislosti, že mám opakované vzorce správania, ktoré rozumovo neviem vysvetliť, ale riadi ma tá emócia,“ pokračoval expert na závislosti.
O závislosti od hazardu sme sa v relácii Aktuálne :24 rozprávali s adiktológom Rastislavom Žemličkom:
Človek, ktorý začína s hazardom, ide do riskovania s pocitom, že to bude mať pod kontrolou. Zo začiatku to pod kontrolou aj podľa Žemličku má. Kritická situácia nastáva v momente, kedy si začne správanie racionalizovať – hľadať dôvody, prečo sa môže do kasína vrátiť alebo pokračovať v hraní.
„Potom je to, žiaľ, začarovaný kruh, kde sa najviac trápia, keď má človek rodinu, práve tí najbližší – môžem mať katastrofálne alebo poznačené vzťahy na pracovisku, požičiavam si financie a už ide na mňa tlak a do veľkej miery sa môžem ocitnúť aj v bezvýchodiskovej situácii,“ povedal adiktológ.
S hazardom sa spájajú aj spomínané dlhy. Tie označil Žemlička za „ošemetné“. Človek totiž porovnáva svoju situáciu s ostatnými a zacyklením sa, vidinou, že hraním dokáže peniaze získať naspäť, dlh narastá. „A v jednom momente musím sa toho vzdať, a to je niekedy najťažšie,“ skonštatoval.
