Paleontológovia odhalili drobného trojokého predátora, ktorému dali prezývku „morská moľa“. K objavu tvora, ktorý obýval oceány Zeme pred 506 miliónmi rokov, im pomohlo vyše 50 fosílií, píše portál CNN.
Nový druh dostal vedecký názov Mosura fentoni. Živočích patril do skupiny radiodontov – skupinu prastarých príbuzných článkonožcov, ku ktorým dnes patria napríklad hmyz, pavúky či kraby. Aj napriek tomu, že radiodonty už dávno vyhynuli, ich štúdium pomáha pochopiť vývoj dnešných článkonožcov.
Fosílie Mosury fentoni sú mimoriadne dobre zachované a ukazujú zvláštnu časť tela podobnú brušku so 16 segmentmi, na ktorých sa nachádzali žiabre. Ide o prvý takýto prípad u radiodontov. Táto črta pripomína dýchacie orgány niektorých dnešných článkonožcov, ako sú napríklad pandy morskej, stonôžky alebo hmyz, uvádza hlavný autor štúdie Dr. Joe Moysiuk, kurátor paleontológie a geológie v Manitobskom múzeu vo Winnipegu.
Vedci sa domnievajú, že táto podobnosť je výsledkom tzv. konvergentnej evolúcie – teda nezávislého vývoja podobných znakov u rozdielnych skupín živočíchov. „Nový druh zdôrazňuje, že títo raní článkonožce už boli prekvapivo rozmanití a prispôsobovali sa podobne ako ich vzdialení moderní príbuzní,“ povedal spoluautor štúdie Dr. Jean-Bernard Caron, kurátor bezstavovcov v Kráľovskom ontárijskom múzeu v Toronte.
A new species of ancient arthropod has been named after Godzilla character Mothra. Mosura fentoni was a trailblazer for modern arthropods, developing adaptations that some crustaceans and arachnids re-evolved millions of years later. https://t.co/AGYMpo6GcO pic.twitter.com/xmSVNzIvhz
— Science at the Natural History Museum (@NHM_Science) May 15, 2025
Žiadny porovnateľný druh
V súčasnosti neexistuje v prírode žiadny druh, ktorý by bol porovnateľný s morskou moľou. Jej kĺbové pazúry sa podobali tým, ktoré má dnešný hmyz či kôrovce. Zároveň však disponovala veľkým, výrazným tretím okom, ktoré sa nachádzalo v strede hlavy. Pohybovala sa podobne ako raje, pomocou vlnivých pohybov výbežkov na bokoch tela. Tvar úst mala podobný strúhadlu na ceruzky a boli vystlané zúbkovanými doštičkami.
Vedci nevedia, čím presne sa toto zviera živilo. Podľa odhadov lovilo drobné morské tvory ako ramenonožce, štetinavce alebo malé kôrovcovité živočíchy. Zároveň pravdepodobne bola korisťou väčších predátorov, ako napríklad obrovských medúz.
Prvú fosíliu objavil v 20. storočí paleontológ Charles Walcott, ktorý skúmal fosílne ložiská v kanadskej oblasti Burgess Shale. „Až časom a štúdiom príbuzných druhov sa začal význam týchto fosílií objasňovať,“ povedal Moysiuk s tým, že vedci z Kráľovského ontárijského múzea postupne zhromaždili ďalšie exempláre.
Objavy fosílií tohto druhu sú pre vedu mimoriadne dôležité. Obsahujú totiž aj stopy po nervovej, tráviacej a obehovej sústave, čo je pri fosíliách veľmi vzácne. Vedci v očiach rozpoznali zväzky nervov slúžiace na spracovanie obrazu a zistili, že tento živočích mal otvorený obehový systém.
Objav tiež mení pohľad na evolučný vývoj radiodontov, keďže telo morskej mole ukazuje odlišnú organizáciu, než sa doteraz predpokladalo. Fosílie budú vystavené v Kráľovskom ontárijskom múzeu a v priebehu roka aj v Manitobskom múzeu.
