Na hlavný obsah

Pán Ondrej vlastní pozemky pod košickou ZOO, má z nich však iba papier. Za vlastníka sa totiž považuje mesto

Rovnaký problém majú viacerí vlastníci.

Pán Ondrej vlastní pozemky pod košickou ZOO, má z nich však iba papier. Za vlastníka sa totiž považuje mesto
Spor pána Ondreja s košickou ZOO trvá už roky. Foto: STVR

Pozemky sú v našej krajine stále boľavá téma. Hlavne tie, ktoré kedysi patrili súkromným roľníkom. Počas bývalého režimu si ich však privlastnil štát a hoci demokracia ich papierovo vrátila do pôvodných rúk, terajší majitelia ich užívať nemôžu. Napriek tomu, že ich oficiálne vlastnia. Rovnako ako pán Ondrej, ktorému podľa listu vlastníctva patrí pod košickou ZOO 25 árov.

Zoologická záhrada v Košiciach vznikla ako príspevková organizácia mesta 1. mája 1979. Pre návštevníkov ju otvorili až v roku 1986 na ploche sedem hektárov. Dnes je s rozlohou takmer 300 hektárov z hľadiska celkovej výmery najväčšou v strednej Európe.

Tvorí ju obrovské množstvo parciel s ešte väčším počtom vlastníkov. Patrí k nim aj pán Ondrej Tresa, ktorému časť pozemkov pod košickou ZOO darovala dnes už nebohá mama ešte v roku 2014.

„Vtedy som zistil, že mesto užíva naše pozemky. Silou mocou hovoria, že to je ich. Tak nech mi dokážu. Poďte sa pozrieť na kataster a na to, kto je uvedený ako majiteľ parciel na liste vlastníctva. Mesto? Nie. Tresa Ondrej,“ hovorí pán Ondrej.

Keďže sa podobné problémy neúspešne snažil riešiť s mestom už v minulosti, tentoraz sa obrátil na advokáta.

„Je nespochybniteľné, že pozemky sú pána Tresu. Prvý krok, ktorý vždy robíme je ten, že píšeme výzvu mestu Košice. Je to predžalobná výzva, aby mesto odkúpilo pozemky, alebo aby platilo nájom. Mesto na tieto predžalobné výzvy nereaguje, ignoruje ich. Následne teda podáme žalobu,“ vysvetľuje právny zástupca pána Tresu Tomáš Majerčák.

Podali žalobu

V auguste 2021 teda putovala na Okresný súd v Banskej Bystrici putovala žaloba. „V tomto prípade žalujeme o vydanie bezdôvodného obohatenia. Tvrdíme, že mesto sa obohacuje na úkor vlastníkov pozemkov, lebo na ich pozemkoch podniká,“ pokračuje Majerčák.

„Nakoľko zo strany žalobcu /v tomto prípade p. Tresa, pozn. red./ boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle zákona o upomínacom konaní, okresný súd v predmetnej veci vydal dňa 14.09.2021 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný Mesto Košice v zákonnej lehote odpor,“ uvádza hovorca Krajského súdu v Banskej Bystrici Vladimír Černota.

Mesto totiž nesúhlasilo so zaplatením sumy 10 485 eur, čo predstavuje výšku nájmu za tri roky. Okrem toho, že podalo odpor, obrátilo sa na súd s ďalšou žalobou. Na naše otázky sa rozhodlo reagovať iba písomne a veľmi stroho.

„Mesto Košice podalo žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemkom v spoluvlastníctve p. Tresu z dôvodu, že disponuje rozhodnutím, ktorým boli pozemky v areáli ZOO Košice vyvlastnené pôvodným vlastníkom,“ píše mesto v stanovisku.

Argumentujú minulosťou

„Žalobca /v tomto prípade mesto, pozn. red./ argumentoval tým, že pozemky boli v minulosti riadne vysporiadané, vykúpené, vyvlastnené pre účely výstavby ZOO Československým štátom, pričom poukazoval na konkrétne vyvlastňovacie rozhodnutie z roku 1985,“ objasňuje hovorkyňa súdov v pôsobnosti Košického kraja Anna Pančurová.

Vyvlastňovacie rozhodnutie z roku 1985 bolo adresované Jánovi Štofkovi, starému otcovi pána Tresu. Ten však dávno predtým zomrel. „Zomrel v roku 1926. Ako pozemky mohli vyvlastniť od neho, keď on bol mŕtvy?“ pýta sa pán Ondrej.

„Súd vyslovil právny záver, že aj po vydaní vyvlastňovacieho rozhodnutia ostalo zachované vlastnícke právo dedičov zomrelého pôvodného vlastníka Jána Štofku. Mestský súd uzatvoril, že ak štát riadne nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nemohlo dôjsť ani k platnému následnému prevodu na žalobcu, teda na Mesto Košice,“ dodáva Pančurová.

Teória o vydržaní

Mesto sa však nevzdalo a keď sa nepodarilo dokázať, že dané pozemky vyvlastnilo, pristúpilo k teórii o vydržaní. Tvrdí, že pozemky získalo od štátu, viac ako desať rokov ich v dobrej viere užívalo, a teda mu patria.

„Ako mesto môže tvrdiť, že bolo dobromyseľné a napriek tomu rokovalo so všetkými vlastníkmi o tom, že bude postupne vykupovať pozemky podľa toho, ako budú mať peniaze? Stále len sľubovali, že to budú riešiť a vykupovať. V súčasnosti sa už mesto však začalo brániť tým, že ono to vydržalo,“ vysvetľuje Majerčák.

„Keďže sám štát spôsobil nezákonnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia z roku 1985, z uvedeného dôvodu súd toto nulitné vyvlastňovacie rozhodnutie nepovažoval za platný a právne akceptovateľný titul vstupu do držby žalobcu. Zároveň na strane žalobcu nebolo možné konštatovať objektívny stav dobromyseľnosti,“ pokračuje Pančurová.

Keďže Mesto Košice na súde neuspelo a rozsudok v januári tohto roka nadobudol právoplatnosť, pán Tresa naďalej ostáva spoluvlastníkom siedmich z obrovského množstva parciel, na ktorých sa rozprestiera košická ZOO. Žiaľ len na papieri.

„Vezmite si, že zoologická záhrada vyberá vstupné. Berú z toho zisk na mojom pozemku. Tak prosím, robte, získavajte, ale dohodnime sa na cene. Alebo to kúpte a je to vaše,“ hovorí pán Ondrej.

„Osobne si myslím, že títo vlastníci v mnohých prípadoch ťahajú za kratší koniec, vzhľadom na to, že tieto osoby majú vlastnícke právo. V podstate však ide o bezzubé vlastníctvo, lebo reálne svoje pozemky nevedia využívať,“ vysvetľuje nezávislý advokát Matuš Lemeš.

Pokračujúce konanie

Navyše na súde stále pokračuje konanie, proti ktorému mesto podalo ešte v roku 2021 odpor. „O nároku pána Tresu na zaplatenie náhrady za užívanie sporných pozemkov doposiaľ nebolo súdom právoplatne rozhodnuté. Mesto Košice je povinné chrániť svoje hospodárske záujmy, a to aj vzhľadom na to, že majetok, ktorý spravuje je verejný a nie súkromný,“ píše mesto v stanovisku.

„ZOO vyberá vstupné, ktoré nie je symbolické vstupné, je riadne. To znamená, že už v tomto smere podniká. Má tam tiež stánky, ktoré prenajíma, predávajú sa tam veci. To znamená, že sa na týchto pozemkoch vykonáva riadna podnikateľská činnosť,“ uvádza Majerčák.

„Nie je to podnikanie tak, ako to pomenúvajú vlastníci pozemkov. Je to servis pre návštevníkov v inštitúcii, ktorá zo zákona plní určité funkcie, ako je vzdelávacia činnosť, záchrana biodiverzity ako takej, záchrana druhov a osvetová činnosť,“ tvrdí riaditeľ ZOO Košice Erich Kočner.

„V súdnom konaní sa bude musieť vyriešiť otázka, či zoologická záhrada vykonáva podnikateľskú činnosť alebo nevykonáva,“ vysvetľuje Lemeš.

Zriaďovateľom je mesto

Zriaďovateľom zoologickej záhrady je od roku 1993 Mesto Košice. Samotná ZOO teda do súdnych sporov priamo nevstupuje. Neusporiadané vlastnícke vzťahy jej však komplikujú fungovanie.

„Už niekoľko rokov sa snažíme pristupovať k tomu veľmi individuálne. V častiach, kde chceme budovať nové stavby pre zvieratá alebo pre návštevníkov, sa pokúšame dohodnúť nájomné zmluvy. Inak nemáme možnosť skúšať rozvoj záhrady prostredníctvom európskych fondov. Je to problém, ktorý gniavi akýkoľvek rozvoj ZOO do budúcna,“ dodáva Kočner.

Tento problém však trápi aj nesporných vlastníkov, ktorí sú, rovnako ako pán Tresa, uvedení na listoch vlastníctva a na vyriešenie situácie čakajú celé roky.

„Akoby sme sa vrátili do hlbokého socializmu, kde to vlastnícke právo jednoduchých ľudí vôbec nie je chránené. Oni sa nevedia ničoho domôcť,“ myslí si právny zástupca Majerčák.

„Možno by stálo za zmienku, aby štát prevzal zodpovednosť za krivdy z minulosti a nejakým spôsobom týchto poškodených vlastníkov nejako kompenzoval,“ pridáva sa nezávislý advokát Lemeš.

„Od malého decka som zažil ako sme robili na poli. Zažil som ručné kosenie, kopanie, okopávanie. Teraz má niekto zarobiť na mojom trápení?“ uzatvára Ondrej Tresa.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny