Pripomíname si 57 rokov od okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Predchádzala jej aj séria rokovaní. Na prelome júla a augusta sa v Čiernej nad Tisou stretli delegácie Československa a Sovietskeho zväzu. Viedli ich komunistickí lídri oboch krajín.
Kým Alexander Dubček sa snažil presvedčiť Moskvu, že demokratizácia nie je ohrozením socializmu, Leonid Brežnev prišiel opäť zastrašovať, napadol reformy a žiadal ovládnutie médií.
Rokovania boli v budove Klubu železničiarov. Začali sa 29. júla a pokračovali do 3. augusta v roku 1968.
“Podľa dokumentov, ktoré máme, ktoré boli odtajnené po roku 1989, vieme, že ten prvý deň, 29. júla mal Brežnev úvod na stretnutí, kde sa zúčastnilo do 30 predstaviteľov. Vyčítal Alexandrovi Dubčekovi, že tlač útočí na socialistické zriadenie, na Sovietsky zväz. Dubček reagoval, že proste to je vôľa ľudu, že socialistické zriadenie nechcú zrušiť, ale dať tomu akúsi ľudskú tvár,“ ozrejmil regionálny historik Matej Starjak.
Rokovania vládnych delegácií nepriniesli žiadne riešenie, 21. augusta 1968 sa začala invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Práve na tieto udalosti chceli poukázať aktivisti, ktorí sa stretli na námestí v Čiernej nad Tisou.
“Doba sa nám trocha opakuje, že ak predtým mal snahu veľký Sovietsky zväz diktovať malému Československu, ako si máme spravovať svoju krajinu, vidíme, že terajšie Rusko neopustila táto ambícia a zase chcú diktovať svojím susedom, ako majú žiť,“ uviedol organizátor podujatia (NE)zabudnutá história Ján Mičovský.
Historickú udalosť v Čiernej nad Tisou budú pripomínať aj tri pamätné tabule na budove Klubu železničiarov. Ich autormi sú František Guldan a Marián Kusík.
Výročiu okupácie Československa sa v Ranných správach venovali redaktori Lucia Benetínová a Peter Tarasovič:
Rachot lietadiel a tankov
Zobudil ich rachot lietadiel a tankov. Vojská Varšavskej zmluvy prišli zastaviť demokratické procesy Pražskej jari. Bol to šok pre ľudí, potupa od vtedajších spojencov, ale priniesla aj príbehy hrdinstva a odhodlania. Počas najaktívnejšej fázy invázie prišlo o život takmer 40 ľudí.
Januárové voľby v roku 1968 priniesli zmeny. Spoločnosť sa tešila z rozbiehajúcich sa demokratických procesov. Začínala sa cesta za socializmom s ľudskou tvárou. Všetko sa zmenilo uprostred augustovej noci.
“Dňa 20. augusta 1968 okolo 23.00 h prekročili vojská Sovietskeho zväzu, Poľskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky štátne hranice Československej socialistickej republiky,“ znelo vo vysielaní Československého rozhlasu 21. augusta 1968.
“Pre mnohých ľudí to bolo obrovské prekvapenie, že niečo takéto sa deje. Proste sa zobudili v priebehu skorého rána s tým, že tu už reálne boli prítomné vojská,“ povedal historik Peter Jašek.
Odpor nebol možný
Odpor občanov nebol možný. Skupiny ľudí sa zhromaždili na námestiach a snažili sa presvedčiť vojakov, aby odišli. Napriek tomu v uliciach Slovenska zahynulo pri potýčkach a streľbách 16 ľudí.
Strieľalo sa aj v centre Bratislavy. Diery po guľkách nájdete aj iba zopár metrov od úradu vlády. Aktívna fáza invázie sa skončila až potom, ako vtedajšie vedenie Československa v Moskve podpísalo dohody a začala sa normalizácia.
Naďa Evansová mala v auguste 1968 26 rokov. S odstupom času hovorí, že si pamätá na pocit strachu a zúfalstva. A na to, že obyvatelia neboli proti okupantom útoční.
“Myslím si, že to bolo vidieť, že tí ľudia boli dobehnutí. Keď na vás niekto striehne, kedy vás nakoniec zrazí na kolená. Tak to bolo,“ zaspomínala pamätníčka Naďa Evansová.
V reakcii na inváziu vzniklo viacero hudobných projektov a piesní. Medzi nimi aj hit Bratříčku, zavírej vrátka od Karla Kryla. Žiadny z nich však rádiá v tom čase nehrali.
“Mali sme to doma, ja som to počúval a bolo to tak, že vlastne všetci sme vedeli, že počúvať to môžeme, hovoriť o tom nemusíme,“ uviedol hudobný dramaturg Rádia Slovensko Rado Mešša.
Proces normalizácie v Československu ukončila až Nežná revolúcia v novembri 1989.
