Podľa agentúr OSN nemá viac ako dve miliardy ľudí prístup k bezpečnej pitnej vode. Najviac sú postihnuté krajiny s nízkymi príjmami, vidiecke komunity, deti a menšiny. Rovnako aj domorodé národy, kde nedostatok vody, hygienických zariadení a hygienických služieb zvyšuje riziko ochorení a ďalšieho sociálneho vylúčenia.
Správu o prístupe k pitnej vode v rokoch 2000 až 2024 v pondelok (25. 8.) zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF).
Hoci sa situácia v niektorých miestach zlepšila, najmä od roku 2015, 2,1 miliardy ľudí stále nemá prístup k bezpečnej pitnej vode. Z toho 106 miliónov ľudí pije priamo z neupravených povrchových zdrojov.
Vo svojej spoločnej správe sa agentúry OSN zhodujú, že cieľ univerzálneho prístupu k pitnej vode do roku 2030 je čoraz ťažšie dosiahnuť. „Voda, sanitárne zariadenia a hygiena nie sú výsadou, ale základnými ľudskými právami,“ povedal Rüdiger Krech z oddelenia WHO pre životné prostredie a zmenu klímy. „Musíme konať oveľa rýchlejšie, najmä v prípade marginalizovaných skupín,“ dodal.
Od roku 2015 získalo prístup k bezpečnej pitnej vode 961 miliónov ľudí. Tým sa celosvetové pokrytie zvýšilo z 68 na 74 percent. Agentúry OSN zaznamenali najväčšie zlepšenie vo vidieckych oblastiach, kde sa pokrytie bezpečnou pitnou vodou zvýšilo z 50 na 60 percent, zatiaľ čo v mestských oblastiach hlásia stagnáciu na úrovni okolo 80 percent.
Najhoršia situácia je v Afrike a Oceánii
Správa obsahuje údaje zo 160 krajín po celom svete. Najhoršiu situáciu zaznamenali v subsaharskej Afrike a Oceánii.
Vo väčšine krajín, kde sú k dispozícii údaje, za zber vody zodpovedajú predovšetkým ženy a dievčatá. Mnohé z nich v subsaharskej Afrike a strednej a južnej Ázii venujú tejto úlohe viac ako 30 minút denne.
Zástupkyňa UNICEF Cecilia Scharpová uviedla, že nerovnosti súvisiace s vodou a hygienickými zariadeniami sú najviditeľnejšie u dievčat. Okrem bremena nosenia vody čelia aj ďalším prekážkam počas menštruácie.
Správa tiež poukázala na nedostatky v hygienickej infraštruktúre a prístupe k hygienickým zariadeniam. Vyše tri miliardy ľudí nemá k dispozícii funkčné vodné a hygienické zariadenia a 1,7 miliardy ľudí si nemôže umývať ruky vo svojich domovoch. Agentúry OSN však hlásia postupné zlepšenia v týchto oblastiach.