Na základných školách sa so šikanou stretla približne pätina žiakov. Potvrdzujú to údaje, ktoré zistila Štátna školská inšpekcia. Najčastejšie ide o ohováranie, ignoráciu, slovné útoky či vysmievanie, ale aj ničenie osobných vecí či agresívne správanie.
Deti sa najčastejšie zdôveria so šikanovaním rodičom, no veľká časť si to nechá pre seba. Viac sú ochotní žiaci hovoriť o problémoch s kamarátmi ako s učiteľmi. A len zanedbateľné množstvo žiakov sa zdôverí výchovným poradcom či psychológom. Kompetentní sa preto snažia zabrániť agresivite a šikanovaniu v školách. V Banskobystrickom kraji spustili pilotný projekt SOS.
Zlé skúsenosti so zlyhaním školy má aj matka 19-ročného syna. Pre šikanovanie v posledných rokoch vystriedal štyri školy. Nakoniec skončil na antidepresívach a teraz študuje externe.
„Učitelia nevedeli, čo s ním, aj keď tam mali psychologičku. Frustrácia, zatváral sa mi doma na záchode, plakal, povedal, že sa chce zabiť,“ povedala matka šikanovaného dieťaťa.
Problému šikany medzi žiakmi a riešeniam, ktoré prináša projekt SOS, sa v relácii Správy venovala redaktorka Zuzana Chrenková Srncová:
„My v IPčku sme mali za prvých šesť mesiacov tohto roka viac ako 6 200 kontaktov, ktoré sa týkali myšlienok na ukončenie života a viac ako tisíc, že boli na hranici života a smrti,“ vysvetlil riaditeľ krízového centra IPčko Marek Madro.
Identifikácia rizika a rýchle riešenie problému
Projekt SOS má pomôcť rýchlejšie identifikovať rizikové správanie a vzápätí ho bez byrokraticky zdĺhavých procesov riešiť. Kraj ho od septembra spustil v Banskobystrickom okrese a v rámci prvej fázy vytypoval desať rizikových prípadov.
„Študenti z našich ôsmich stredných škôl, ktoré tu máme, sa postúpia do pracovnej skupiny, a tá sa na mesačnej báze bude uisťovať, že o týchto študentov sa niekto stará, niekto im poskytuje podporu,“ informoval predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter.
„Našou úlohou je v jednotlivých tímoch, keď sa budú pravidelne stretávať, pomôcť identifikovať mieru rizika a ohrozenia a pomáhať aktérom, aby nachádzali také rámce na zdieľanie informácií, aby to bolo užitočné,“ vysvetlil Marek Madro.
Do pracovnej skupiny SOS sa zapojili okrem krízového centra IPčko a pracovníkov kraja aj polícia, protiteroristická jednotka, centrum poradenstva a prevencie a sociálna kuratela.
„Cieľom nie je vytvoriť nejakú čiernu listinu, tu sa snažíme pomocou intervencie psychológa zabezpečiť, aby jednoducho radikalizácia ustala a aby nedošlo k tomu najhoršiemu,“ objasnil Ondrej Lunter.
Pilotný projekt bude trvať do konca školského roka, potom chce župa zapojiť ďalší okres v Banskobystrickom kraji.
