Svet znepokojili prípady hantavírusu na výletnej lodi smerujúcej z Argentíny na Kapverdy. Svetová zdravotnícka organizácia potvrdila jedenásť prípadov nákazy, z toho tri úmrtia.
Virológ Boris Klempa a infektológ Peter Sabaka v relácii STVR Z prvej ruky upozornili, že hoci ide o nebezpečný vírus, jeho pandemický potenciál je nízky.
Boris Klempa pripomenul, že hantavírusy tvoria rozsiahlu skupinu vírusov, pričom len niektoré sú nebezpečné pre človeka.
„Je ich viac ako tridsať, v podstate neustále pribúdajú. Nie všetky z nich sú samozrejme také dôležité z hľadiska človeka alebo z hľadiska medicíny. Tých vysokopatogénnych je dohromady možno päť,“ uviedol virológ.
Dodal, že výskyt jednotlivých druhov úzko súvisí s prirodzenými hostiteľmi, teda typickými druhmi hlodavcov. Kmeň vírusu Andes sa preto typicky vyskytuje v Južnej Amerike.
Reláciu si môžete vypočuť aj ako podcast:
Infektológ Peter Sabaka upozornil, že na Slovensku sa síce hantavírusy objavujú, no ide o menej nebezpečné kmene než v Južnej Amerike.
„V Európe, a teda aj na Slovensku, sa vyskytujú druhy hantavírusov, ktoré nevyvolávajú takzvaný pľúcny syndróm, ktorý vyvoláva práve druh Andes,“ povedal Sabaka. Uviedol, že druhy hantavírusov, ktoré sa bežne u nás vyskytujú, vyvolávajú ochorenie spojené s postihnutím obličiek a majú omnoho nižšiu úmrtnosť.
Rizikovou situáciou býva podľa infektológa najmä upratovanie pivníc, chát alebo garáží zamorených hlodavcami. „Ten hlodavec, najčastejšie myš alebo potkan, vylučuje tento vírus obličkami v moči,“ vysvetlil. Do tela človeka sa následne vírus môže dostať vdýchnutím alebo cez odreniny na koži.
Výnimočný vírus
Klempa zdôraznil, že kmeň vírusu Andes je v aspekte šírenia medzi ľuďmi výnimočný. „Andes vírus je zatiaľ jediná výnimka so zdokumentovaným prenosom z človeka na človeka v prípade hantavírusov,“ uviedol.
Dodal, že infekcia si zvyčajne vyžaduje veľmi blízky kontakt v domácnosti alebo pri starostlivosti o chorého. Práve preto podľa neho zohrala výletná loď významnú úlohu pri aktuálnom šírení nákazy.
Peter Sabaka označil karanténu za jedno z najúčinnejších opatrení proti šíreniu hantavírusu. „Na rozdiel od ochorenia vyvolaného vírusom SARS-CoV-2 alebo chrípky sa našťastie toto hantavírusové ochorenie neprenáša pôsobením asymptomatických nosičov,“ zdôraznil.
Vírus teda nešíria ľudia bez príznakov, čo výrazne uľahčuje identifikáciu rizikových kontaktov aj kontrolu ďalšieho šírenia nákazy.
Choroba sa podľa neho spočiatku prejavuje podobne ako chrípka, no pri vážnych prípadoch môže viesť až k zlyhaniu pľúc a potrebe umelej pľúcnej ventilácie.
Skúsenosti na Slovensku
Sabaka upozornil, že slovenské zdravotníctvo má po pandémii covidu viac skúseností s izoláciou pacientov a používaním ochranných pomôcok. „ Problémom však stále zostáva to, že de facto na Slovensku momentálne neexistujú možnosti rýchlej diagnostiky. Nemáme k dispozícii laboratórium, ktoré by dokázalo v takzvanom BSL 4 alebo aspoň BSL 3+ režime spracovávať vzorky u pacientov s podozrením na hantavírózu alebo na iné hemoragické horúčky,“ vysvetlil.
„Ďalší problém je ten, že nedisponujeme nejakou podtlakovou izolačnou jednotkou. V zahraničí sa tieto zariadenia označujú ako high level isolation unit, čiže nejakou izolačnou jednotkou, kde by sme takýchto pacientov izolovali a ďalej sa o nich starali v prísnych protiepidemiologických, protiepidemických podmienkach,“ pokračoval.
„My by sme takéhoto pacienta prijali a postarali sa oňho, ale tie podmienky by samozrejme do istej miery boli improvizované a personál by nebol v takom bezpečí, ako by mohol byť,“ dodal infektológ.
Podľa Klempu je riziko pandémie spôsobené týmto hantavírusom mimoriadne nízke. „Veľmi jednoznačne môžem povedať, že tento vírus nemá pandemický potenciál. Ten spôsob šírenia z človeka na človeka je totiž pomerne obmedzený,“ uviedol.
