Slováci patria medzi najmenej finančne pripravené národy na dôchodok v rámci Európskej únie (EÚ). Vyplýva to z medzinárodného prieskumu skupiny NN.
Zatiaľ čo priemerný vek dožitia má do roku 2040 presiahnuť hranicu 80 rokov, len 14 percent Slovákov si uvedomuje, koľko peňazí bude potrebovať na dôstojný dôchodok. Ešte menej ich reálne aj sporí. Index pripravenosti na dôchodok na Slovensku dosahuje hodnotu len 4,3 z 10, čo je pod medzinárodným priemerom.
Slováci začínajú šetriť až po 34. roku života a väčšina chce ísť do dôchodku už vo veku 59 rokov. To je o 1,5 roka skôr ako medzinárodný priemer.
Pozrite si celý rozhovor s Matejom Dobišom, ktorý v relácii Ekonomika hovoril o finančnej gramotnosti a sporení Slovákov:
Výkonný riaditeľ Finančného kompasu Matej Dobiš výsledky nepovažuje za prekvapujúce. Na nižších priečkach v prieskumoch sa podľa neho držíme už niekoľko rokov. Vidí za tým viacero faktorov, „pod ktoré sa možno podpisuje nedôvera v jednotlivé finančné inštitúcie“.
„Ak sa aj rozprávame o finančnej gramotnosti na školách, tak teoreticky môže byť zvládnutá. Prakticky jej chýba možno nejaké dotiahnutie do konca, čo aj pozorujeme na slabšom nábehu, čo sa týka úverových produktov, na zhoršenej platobnej disciplíne,“ zhodnotil Dobiš.
Uviedol, že údaje Národnej banky Slovenska hovoria o narastajúcich číslach v prípade zlyhaných úverov. Zároveň však predpokladá, že finančné správanie Slovákov môže byť zakorenené v historickom dedičstve krajiny.
„Ak sa pozrieme na to, kedy sa investovalo v USA, tak sa vrátime 100 rokov dozadu. Ak sa pozrieme na Veľkú Britániu, boom bol niekedy okolo 80. rokov. My sme tu v 80. rokoch riešili úplne iné veci,“ ozrejmil Dobiš.
Pri sporení treba hľadať alternatívy
Výkonný riaditeľ Finančného kompasu upozornil, že mnoho mladých ľudí nevie vysvetliť rozdiel medzi investovaním a sporením. Problém vidí aj v samotných lektoroch. „Nie vždy sú to kvalifikovaní odborníci. Niekedy sa rozprávame o ľuďoch, ktorí sami nemajú dobre zvládnutú finančnú gramotnosť,“ podotkol.
Odporučil, aby si ľudia na dôchodok začali sporiť čo najskôr. „Ak sa pozrieme na mladšie ročníky, tak 25-ročný človek, ktorý sporí 50 eur, nasporí viac ako keď 35-ročný človek začne sporiť 100 eur,“ poznamenal.
Myslieť treba podľa neho aj na alternatívy. To znamená, že ak vieme, že odvody do druhého piliera budú nižšie, môžeme začať sporiť aj vo štvrtom či piatom pilieri. „Čiže nejaké vlastné sporenie a spoliehať sa na to, že investujem si po vlastnej osi a nie som závislý od toho, čo prináša daná politika danej vlády,“ vysvetlil Dobiš.
