Európsky týždeň mobility v pondelok (22. 9.) vrcholí Dňom bez áut. Cieľom iniciatívy, ktorá funguje od roku 2002, je motivovať ľudí k využívaniu aktívnych foriem dopravy, ako napríklad chôdze, bicyklovania či mestskej hromadnej dopravy. Nie každý má však možnosť vzdať sa auta. Práve preto sa čoraz častejšie otvára téma elektromobility.
„Po našich cestách aktuálne jazdí približne 20-tisíc elektromobilov. Toto číslo za posledného pol roka výrazne stúplo, no stále zaostávame nielen za krajinami Európskej únie, ale aj v rámci V4. Na chvoste únie je za nami už iba Chorvátsko,“ uviedol v relácii Aktuálne :24 riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Patrik Križanský.
Podľa neho sú Slováci v otázke dopravy konzervatívni a nové ekologickejšie riešenia prijímajú pomalšie. „Ľudia majú hlbšie do peňaženky, kupujú staršie ojazdené vozidlá, často naftové. Nové elektromobily sú pre mnohých stále nedostupné, hoci ich ceny sa už približujú k spaľovacím autám,“ dodal.
Jednou z častých obáv je aj nabíjacia infraštruktúra. Križanský však tvrdí, že Slovensko je na tom relatívne dobre. „Máme vyše 2 800 verejných nabíjacích bodov na viac ako 1 100 lokalitách. Elektromobilisti sa u nás už dnes môžu nabíjať pohodlne, hoci určité biele miesta, napríklad na diaľniciach, je ešte potrebné doplniť,“ vysvetlil.
Podľa jeho slov by malo do polovice budúceho roka vzniknúť 35 ultrarýchlych nabíjacích hubov a celkovo až tritisíc nových nabíjacích bodov.
Častým argumentom proti elektromobilite je obava, že slovenská energetika nezvládne jej rozmach. Križanský to odmieta. „Elektriny máme dostatok. Aj pri odhade 200-tisíc batériových elektromobilov v roku 2030 pôjde len o nepatrný zásah do celkovej spotreby. Väčšou výzvou je posilňovanie distribučnej sústavy v mestách a kľúčových oblastiach,“ uviedol.
Nesplnené záväzky
Slovensko podľa Najvyššieho kontrolného úradu zaostáva aj v podpore elektromobility a neplní svoje záväzky voči Európskej únii. Križanský pripomenul, že iné krajiny, napríklad Česko, Poľsko či Maďarsko, využili eurofondy a modernizačný fond na podporu rozvoja. „My stále váhame. Stačilo by nastaviť podporu na tri až štyri roky, aby sa odbyt zrýchlil,“ vysvetlil.
Rozdiel je viditeľný aj v číslach. „U nás tvoria elektromobily pod päť percent novoregistrovaných áut, v Česku a Poľsku je to okolo šiestich percent, európsky priemer presahuje 15 percent a v Dánsku je to už viac ako 60 percent,“ upozornil.
Slovensko sa podľa neho musí pripraviť aj na príchod elektrických nákladných vozidiel. „Kamiónová doprava je zatiaľ len v začiatkoch, no vozidlá už majú dojazd 500 kilometrov. Firmy si potrebujú osvojiť plánovanie trás a vybudovať infraštruktúru v logistických centrách. Bez podpory pilotných projektov a daňových zvýhodnení to pôjde ťažko,“ povedal.
Križanský zároveň vyvrátil mýty o batériách. „Batéria v elektromobile vám neslúži dva roky ako v mobile. Štúdie potvrdzujú, že po 200-tisíc kilometroch má stále 90 percent kapacity. Netreba sa obávať, že auto po pár rokoch stratí životnosť.“
Na záver zdôraznil, že pre Slovensko je elektromobilita aj priemyselnou šancou: „Výroba elektromobilov prebieha aj u nás. Podpora ich rozvoja by preto nebola len ekologickým krokom, ale aj podporou domáceho priemyslu.“
