Na hlavný obsah

Hnutiam Stačilo! a SPD bude na zvolenie stačiť päť percent. Český Ústavný súd odmietol sťažnosť o nepriznaných koalíciách

Výber spolupráce je slobodným rozhodnutím strán.

Predvolebné stretnutie SPD v Prahe
Predvolebné stretnutie SPD v Prahe. Foto: TASR/Barbora Vizváryová

Český Ústavný súd (ÚS) odmietol ústavnú sťažnosť politickej strany Volt Česko, ktorá sa domáhala zrušenia kandidátnych listín hnutí Stačilo! a Sloboda a priama demokracia (SPD) do októbrových volieb do Poslaneckej snemovne pre údajnú existenciu takzvaných nepriznaných koalícií.

ÚS konštatoval, že zákon vymedzuje koalíciu iba formálne a výber medzi oboma formami spolupráce je slobodným rozhodnutím strán. Predseda ÚS Josef Baxa to oznámil v stredu (24. 9.) na tlačovej konferencii.

„To, ku ktorému z dvoch zmienených režimov spolupráce sa politické strany rozhodnú, je prejavom ich slobodnej vôle. Každý z variantov má špecifické výhody a nevýhody, ktorých vyhodnotenie je súčasťou politickej úvahy zúčastnených subjektov,“ uviedol súd.

Štát podľa jeho rozhodnutia systémovo nestavia žiadny politický subjekt do horšieho postavenia, neobmedzuje jeho rovné šance na volebný úspech a nie je tak v rozpore s princípom slobodnej politickej súťaže.

Strana Volt Česko namietala, že subjekty Stačilo! a SPD tvoria nepriznané koalície, lebo na ich kandidátkach kandidujú aj zástupcovia iných strán a hnutí. Na vstup do snemovne im bude stačiť len päť percent hlasov na rozdiel od priznaných koalícií, ktoré v prípade dvoch strán potrebujú osem a v prípade troch a viac strán až jedenásť percent hlasov.

Nepriznané koalície majú nevýhodu pri financovaní

Súd so stranou Volt súhlasil v tom, že priznané koalície sú v niektorých ohľadoch znevýhodnené, podľa Baxu má všetko svoje pre a proti. Nepriznané koalície to majú podľa neho horšie napríklad v oblasti financovania.

V prípade priznanej koalície majú nárok na štátny príspevok všetky strany koalície podľa počtu získaných mandátov. V prípade nepriznanej príspevok náleží iba strane, ktorá kandidátnu listinu podala. Okrem toho má táto forma spolupráce nevýhody aj pri tvorbe poslaneckých klubov.

Baxa rozhodnutie obhajoval tým, že verejná moc by v tomto smere mala byť maximálne zdržanlivá, aby umožnila slobodnú súťaž.

„Politické strany a hnutia majú všelijaké dôvody, prečo postupujú tak či onak, ale z hľadiska ústavného sme v tom problém nenašli,“ dodal predseda ÚS. Spresnil, že plénum o tejto otázke rozhodlo jednomyseľne.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet