Kremeľ chce o dve percentá zvýšiť DPH, aby mal na financovanie svojich zbrojných výdavkov. Od budúceho roka by tak daň mala byť v Rusku 22-percentná. Podľa analytikov to má do ruskej štátnej pokladnice vygenerovať zhruba dvanásť miliárd dolárov.
Daň z pridanej hodnoty je v Rusku najväčším, zhruba 40-percentným zdrojom daňových príjmov do štátnej pokladnice. Zvýšenie DPH podľa ruského prezidenta obyvatelia pochopia.
„U nás sú ľudia veľmi vlasteneckí,“ vysvetľoval Vladimir Putin minulý týždeň svoju otvorenosť k zvyšovaniu daní s tým, že ak sa peniaze používajú na údajne „ušľachtilú vec“, verejnosť nemá námietky. Šéf Kremľa preto nevylúčil ani zvýšenie ďalších daní, napríklad z hazardu, luxusu či dividend.
Na ruskú ekonomiku sa spolu s analytikom Martinom Vlachynským pozrela v Rádiožurnále redaktorka Soňa Hagarová:
Ruské ministerstvo financií uviedlo, že na cenách sa daňová záťaž prejaví mierne a obmedzene. Analytik INESS-u Martin Vlachynský naopak očakáva ešte väčšie zhoršenie.
„Rusko má už niekoľko rokov vážny problém s infláciou, takže je to v štýle kvapka ku kvapke. Treba poznamenať, že Rusko dáva veľké stimuly do vojny, čo znamená, že rast by mal byť oveľa vyšší. Ak už teraz má taký nízky rast, signalizuje, že ruská ekonomika je vo veľmi veľkých problémoch,“ skonštatoval.
Veľké problémy má ruská ekonomika aj podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa. Na sociálnej sieti Truth Social napísal, že Rusko už tri a pol roka bezcieľne bojuje vo vojne, ktorej víťazstvo by reálnej vojenskej sile trvalo menej ako týždeň.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov priznal napätie v „niektorých“ sektoroch hospodárstva, no Rusko si podľa neho stále udržiava makroekonomickú stabilitu.
Správa ruskej centrálnej banky zo začiatku septembra pritom ukazuje dva po sebe idúce štvrťroky poklesu hrubého domáceho produktu, čo odborníci definujú ako recesiu.
Slabšia vojenská rozpínavosť
Pôvodný odhad rastu ruského HDP na tento rok bol 2,5 percenta, reálne spomalil na jedno. Na budúci rok sa pôvodne očakával trojpercentný rast, po novom ho tvorcovia politík odhadujú na pol percenta. Navyše, vývoz ruskej ropy za september podľa denníka Financial Times od nedávnych ukrajinských útokov na rafinérie klesá na päťročné minimum.
Spojené štáty, Európa a spojenci uvalili na Rusko pre vojnu na Ukrajine viac ako 25-tisíc rôznych sankcií v snahe potopiť ruskú ekonomiku a prinútiť tak Kremeľ k mierovým rokovaniam.
Martin Vlachynský je v takýchto očakávaniach opatrný. „Je veľmi slabé spojenie medzi nejakým militarizmom a tlakom na vojnu ekonomickou situáciou. Vezmime si príklady krajín ako Severná Kórea, Irán, ktoré sú na tom ekonomicky katastrofálne už nie že roky, ale doslova dekády a nejakým zásadným spôsobom to nezmenilo ich ambície zbrojiť a viesť vojnu,“ dodal.
Nízky hospodársky rast Ruska však podľa analytika oslabí kvalitu a kvantitu zbrojenia a vojenských akcií, čo uľahčí obranu pred ruskou vojenskou rozpínavosťou.
