Tretí konsolidačný balík parlament v stredu (24. 9.) večer schválil. Podporilo ho 78 poslancov, za opatrenia nezahlasoval Ján Ferenčák z Hlasu-SD. Prekážalo mu, že väčší podiel na konsolidácii nemá štát.
„Každý sa vyjadruje slobodne podľa svojho vedomia a svedomia, čiže poslanci sa rozhodli. Ja som povedal, že keďže neboli naplnené základné parametre, presunutie najväčšej alebo väčšej časti výdavkov na štát, tak som povedal, že nebudem hlasovať a tým vyjadrujem svoj postoj k tejto konsolidácii ako takej,“ skonštatoval poslanec. Jeho hlasovanie nevníma ako dôvod na vylúčenie.
Šéf poslaneckého klubu Hlasu-SD Róbert Puci hovorí, že stratil ich dôveru a že situáciu budú riešiť. „Budem sa s ním rozprávať, bude sa s ním rozprávať aj predseda strany. Uvidíme, ako sa dohodnú,“ povedal a prisľúbil oznámenie výsledku rokovaní do konca týždňa.
Predseda poslaneckého klubu strany Smer-SD Ján Richter jeho rozhodnutie nehlasovať za návrh konsolidačných opatrení rešpektuje. Riešenie však v jeho vylúčení zo strany alebo klubu z pohľadu koalície nevidí. Pre koalíciu je najdôležitejšie zachovať konečné čísla, ktoré sú dôležité pri hlasovaní,“ vyjadril sa.
Richter apeloval na kolegov, aby pri riešení situácie s Ferenčákom pokračovali v intenciách daného princípu. Za najlepšiu prevenciu takýchto situácií považuje komunikáciu a počúvanie sa navzájom.
Poznamenal, že vnímajú, že by mohlo ísť o štvrtého človeka, ktorý by opustil klub Hlasu. „To už celkom v pohode a normálne nie je,“ myslí si.
Politológ Samuel Spáč označil vylúčenie poslanca za nezvyčajný krok, najmä vzhľadom na tesnú väčšinu koalície.
Rebeli z Hlasu
Koalícia vstupovala do spolupráce s určitým počtom ľudí, ten sa ale rapídne mení. Ferenčák bol v minulosti súčasťou skupinky „rebelov z Hlasu“.
V tejto skupine boli okrem neho Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec. Všetci štyria na sklonku minulého roka nepodporili niekoľko koaličných návrhov.
Hlas následne deklaroval vylúčenie Migaľa a Šalitroša, neskôr sa z nich stali minister investícií a štátny tajomník. Malatinec sa pripojil k skupinke poslancov Strany vidieka, vtedy ešte Národnej koalície vedenej Rudolfom Huliakom. Ferenčák zotrval v Hlase.
Opozícia sa nezúčastnila
Opozícia zo sály na protest odišla. Ľudí tak od budúceho roka čakajú vyššie odvody, niektoré skupiny aj vyššie dane, vyššia DPH na časť potravín či prísnejšie regulácie živností. Opozícia hovorila o ožobračovaní ľudí, koalícia opäť ukazuje prstom na bývalé vlády, ktoré podľa nej verejné financie dostali do jedného z najhorších stavov v Európskej únii.
Minister financií Ladislav Kamenický krátko pred hlasovaním vystúpil v pléne. To nakoniec viedlo k roztržke medzi ním a predsedom hnutia Slovensko Igorom Matovičom, ktorý ho opakovane nazval klamárom.
Rozpravu sa koalícia rozhodla predčasne ukončiť. Podľa predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku vláda odmieta diskutovať. Do rozpravy bolo ešte prihlásených viac ako 40 rečníkov. „Čakali na tú možnosť, aby sa vyjadrili ku konsolidačnému plánu, ale vládna väčšina sa však rozhodla diskusiu ukončiť a umlčala ich,“ vyhlásil líder PS.
Marián Viskupič z SaS kritizoval, že vláda nekonsoliduje na strane vlastných výdavkov. „Práve naopak, zvyšuje príjmy. Problém rieši tam, kde nevznikol. Výsledkom bude zastavená ekonomika, ktorá bude možno aj v recesii, nielen v stagnácii,“ povedal. Koalícia sľubuje, že v októbri predstaví ďalšie opatrenia.
Fico chce reformu politického systému
Aby sa predišlo takýmto momentom, aké nastali s rebelmi z Hlasu, aktuálne aj s Ferenčákom, vyzval premiér Robert Fico (Smer-SD) na odvahu urobiť reformu politického systému. „Tá bude znamenať, že slobodné parlamentné demokratické voľby budú viesť k menšiemu počtu politických strán v parlamente, k ľahšiemu vytváraniu koalícií a k väčšej stabilite,“ priblížil.
Vyjadrenie premiéra k reforme vníma politológ Samuel Spáč ako postoj proti výkonu slobodného mandátu.
„Je to vyjadrenie, ktoré hovorí o tom, že tí na čele strán, ktorí rozhodujú o veciach, nemajú byť žiadnym spôsobom zvnútra strán konfrontovaní, a ak konfrontovaní sú, tak je to problém, čo je veľmi, nazvime to, autoritárska kontrola čoraz väčšej moci, naozaj veľmi nedemokratické,“ priblížil expert.
„Samozrejme, ono by to malo aj pozitívne efekty. Vláda by bola stabilnejšia, ale efektívna vláda nie je nevyhnutne lepšia,“ dodal Spáč.
