Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy si začne svoj päťročný trest odňatia slobody odpykávať 21. októbra, keď sa má hlásiť vo väznici La Santé v Paríži. Informovala o tom v pondelok (13. 10.) agentúra DPA.
Sarkozymu dátum a miesto, kde má nastúpiť na výkon trestu, oznámili v pondelok v sídle Národnej finančnej prokuratúry (PNF). Bližšie podrobnosti bezprostredne nezverejnil ani Sarkozy, ani jeho advokát.
Exprezident bol 25. septembra odsúdený na päť rokov väzenia, z toho tri s podmienečným odkladom, za zločinecké sprisahanie v kauze financovania svojej predvolebnej kampane z roku 2007. Podľa súdneho verdiktu sa Sarkozy dopustil sprisahania, keď dovolil svojim blízkym spolupracovníkom nadviazať kontakt s osobami v Líbyi s cieľom získať peniaze na volebnú kampaň.
Súd Sarkozyho oslobodil spod ostatných bodov obžaloby, teda obvinení z pasívnej korupcie, nelegálneho financovania kampane a obohacovania sa prostredníctvom sprenevery verejných prostriedkov. Napriek tomu vydal príkaz na jeho nástup na výkon trestu, ktorý bol však odložený o štyri mesiace.
Čaká na ďalší rozsudok
Po Sarkozyho nástupe do väzenia sa očakáva zrýchlenie súdneho konania v odvolacom procese, pravdepodobne už v prvom polroku 2026. Sarkozy bude môcť požiadať aj o podmienečné prepustenie, no nástupu do väzenia sa nevyhne.
Francúzske médiá špekulovali, že Sarkozy by mohol byť umiestnený vo väznici La Santé v Paríži, kde sa nachádza oddelenie prezývané aj VIP. Sú v ňom individuálne cely so sprchami a varnými doskami. Podmienky výkonu trestu pre Sarkozyho určila väzenská správa po konzultácii s PNF.
Sarkozyho čaká aj rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade Bygmalion, ktorý sa týka financovania jeho prezidentskej kampane z roku 2012. Ak bude potvrdený už vynesený trest, rok väzenia s podmienečným odkladom šiestich mesiacov, Sarkozymu založia ďalší elektronický náramok. Podobne urobili aj v prípade líbyjskej kauzy a aféry Bismuth.
Sarkozy opakovane avizoval, že plánuje využiť všetky právne prostriedky vrátane odvolania a kasačnej sťažnosti. Zvažuje aj podanie na Európsky súd pre ľudské práva, aby vynesené rozsudky napadol.
