Počet obetí, ktoré si vyžiadalo vyčíňanie tajfúnu Kalmaegi na Filipínach, vzrástol na najmenej 140. Vyplýva to z oficiálnych údajov tamojších úradov, informovala agentúra AFP. Ďalších 127 ľudí je nezvestných. Filipínsky prezident Ferdinand Marcos mladší pre túto prírodnú katastrofu v krajine vyhlásil stav núdze.
Národný úrad civilnej obrany vo štvrtok (6. 11.) potvrdil 114 úmrtí, zatiaľ čo miestne úrady v Cebu evidujú ďalších 28 obetí.
Silné dažde sprevádzajúce tajfún spôsobili bleskové záplavy, ktoré zasiahli aj obývané oblasti. Ľudia na postihnutých miestach sa šplhali na strechy domov, kde zúfalo prosili o záchranu, uviedla AP.
Filipínsky Červený kríž prijal mnoho telefonátov od ľudí z provincie Cebu, ktorí uviazli na strechách. V tomto regióne sa pri záplavách utopilo 49 ľudí. Ďalší prišli o život v dôsledku zosuvov pôdy alebo pádov trosiek rôznych stavieb.
Nezvestných je 65 ľudí a skoro 70 utrpelo zranenia. Ďalších 62 ľudí je nezvestných v iných dvoch provinciách tiež v strednej časti Filipín. Takmer 450-tisíc obyvateľov muselo nájsť dočasné útočisko v núdzových centrách.
Prispeli aj upchaté rieky
„Kvôli tajfúnu sme robili všetko, čo je v našich silách, ale potom nastanú také nečakané veci ako bleskové záplavy,“ povedala Pamela Baricuatrová, guvernérka provincie Cebu.
Pripustila, že k súčasnej situácii mohlo prispieť to, že sa v dôsledku mnohoročnej činnosti lomov upchali okolité rieky, ktorých korytá teraz pretiekli. Ako ďalšiu príčinu spomenula tiež nekvalitné protipovodňové opatrenia v provincii Cebu.
Po vyhlásení núdzového stavu bude môcť vláda v Manile rýchlejšie uvoľňovať finančné prostriedky určené na záchranné akcie. Ide tiež o opatrenia, ktoré majú zabrániť hromadeniu potravín a ich nadmernému zdražovaniu.
Kalmaegi v noci na štvrtok opustil Filipíny a smeroval k strednej časti Vietnamu, napísala stanica BBC. Očakáva sa, že zasiahne aj Hočiminovo mesto, kde meteorológovia varujú pred vysokým rizikom prívalových záplav.
Provincia Cebu sa spamätáva zo zemetrasenia so silou 6,9 stupňa, ktoré ju zasiahlo koncom septembra a vyžiadalo si 79 ľudských životov. Ďalšie tisíce ľudí museli opustiť svoje domovy, pretože ich obydlia sa pri zemetrasení zrútili alebo boli zásadne zničené.
Filipíny každoročne postihne približne 20 tajfúnov a tropických búrok. Zároveň sa nachádzajú v takzvanom ohnivom kruhu, kde sa stretávajú tektonické dosky, a v oblasti sú pomerne časté zemetrasenia a vulkanické erupcie. Kombinácia častých tajfúnov a seizmickej aktivity radí Filipíny medzi krajiny s najvyšším rizikom prírodných katastrof na svete.
Tajfún Kalmaegi je, čo sa týka počtu obetí, najväčšou živelnou pohromou, ktorá tento rok Filipíny zasiahla, poznamenala agentúra AP.
