Budúcnosť západného Balkánu je v Európskej únii, zhodli sa v stredu (17. 12.) v Bruseli unijní lídri a ich západobalkánski partneri. Rozšírenie terajšej dvadsaťsedmičky je podľa nich realistická možnosť, ktorú treba využiť. Samit EÚ a západného Balkánu sa konal v predvečer samitu EÚ, ktorý sa začne vo štvrtok (18. 12.) ráno v Bruseli.
Európsku úniu na stredajšom samite zastupoval predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Zasadnutia sa zúčastnila aj šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.
Costa dal už na začiatku svojho mandátu najavo, že rozširovanie EÚ je jednou z jeho priorít. Štátnici najprv diskutovali o rôznych oblastiach spolupráce: o zahraničných záležitostiach, obrane, bezpečnosti či o zapojení do jednotného trhu EÚ. Potom nasledovala pracovná večera, počas ktorej bola v pláne širšia diskusia o súčasnom dianí vo svete.
Bruselská deklarácia
Costa mal najprv v pláne po prvej časti rokovania vystúpiť na tlačovej konferencii, tá ale bola pre meškanie programu zrušená. Lídri sa zhodli na päťstranovom spoločnom vyhlásení nazvanom Bruselská deklarácia.
„Ruská agresia proti Ukrajine a rastúce geopolitické výzvy zdôrazňujú potrebu čoraz silnejších väzieb medzi EÚ a západným Balkánom,“ stojí v dokumente. „Samit je najvýznamnejšou príležitosťou v roku na opätovné potvrdenie strategického partnerstva medzi Európskou úniou a západným Balkánom,“ dodáva text.
Deklarácia tiež hovorí o tom, že „urýchlenie procesu pristúpenia“ balkánskych krajín do EÚ je v spoločnom záujme oboch strán. „Rozšírenie je geostrategickou investíciou do mieru, bezpečnosti, stability a prosperity,“ dodáva dokument.
Krajiny usilujúce sa o členstvo v EÚ musia podľa neho zintenzívniť svoje reformné úsilie. Súčasne s tým musí Európska únia zintenzívniť svoje vnútorné prípravy a reformy.
Proces integrácie západného Balkánu do únie nabral na dynamike po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Činitelia Únie to odôvodňujú najmä strategickým významom, ktorý má pre EÚ tento región so sklonmi k nestabilite.
Západný Balkán zahŕňa Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Kosovo, Severné Macedónsko a Srbsko. Zatiaľ čo srbský prezident sa na dnešnom rokovaní nezúčastnil, ostatné štáty vyslali svojich premiérov či prezidentov.
V najpokročilejšej fáze zo šestice krajín je Čierna Hora, ktorá by chcela uzavrieť prístupové rokovania už v budúcom roku a do bloku vstúpiť v roku 2028. EÚ v utorok oznámila, že Podgorica uzavrela ďalších päť prístupových kapitol. Krajina má tak predbežne uzavretých dvanásť z 33 kapitol.
Fico: Pre Srbsko vymýšľajú nové podmienky
Hoci Srbsko patrí medzi najlepšie pripravené krajiny, stále sa pre neho vymýšľajú ďalšie a ďalšie podmienky pre vstup do Európskej únie. Po stredajšom summite eurobloku s krajinami západného Balkánu v Bruseli to vyhlásil slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD).
„Osobitne som podporil srbského prezidenta Alexandara Vučiča, ktorý sa tohto summitu úmyselne nezúčastnil, aby vyjadril protest proti neférovému zaobchádzaniu inštitúcii EÚ so Srbskom,“ poznamenal Fico.
Srbsko je podľa jeho slov suverénna krajina a jeho prezident suverénny politik, čo sa v EÚ príliš netoleruje.
„Dvojaký meter je typickou črtou európskej politiky. Na jednej strane veľkí chlapci tlačia Ukrajinu do EÚ, hoci je absolútne nepripravená, a na strane druhej Srbsku bránia vstúpiť do Únie, lebo je príliš hrdé, sebavedomé a suverénne. Alexandar Vučič a Srbi budú mať vždy moju podporu,“ zdôraznil slovenský premiér.
