Pripomíname si 57. výročie od sebaupálenia študenta Filozofickej fakulty Karlovej univerzity Jana Palacha. Ten 16. januára 1969 svojím činom reagoval na apatiu, do ktorej upadol národ vo vtedajšom Československu po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968.
„Okupácia v roku 1968 Jana Palacha veľmi hlboko zasiahla,“ uviedol historik Petr Blažek s tým, že práve tento rok bol pre študenta veľkým zlomom.
O 57. výročí sebaupálenia Jana Palacha hovorila s historikom Petrom Blažekom v Správach :24 redaktorka Katarína Vítková:
Ako vysvetlil historik, študent Palach bol v Sovietskom zväze dvakrát, pričom oba razy išlo o študentskú brigádu. Podľa jeho slov počas týchto brigád videl odvrátenú stranu sovietskeho hospodárstva.
Podľa historika sa Palach aktívne zaujímal o politiku aj históriu a zúčastňoval sa na viacerých študentských stretnutiach. Augustová okupácia bola pre neho veľkým šokom, hoci podľa Blažka neprišla úplne nečakane. „Už mesiac predtým zažil v Sovietskom zväze masívnu mediálnu kampaň o ‚veľkom bratovi‘ voči svojmu satelitu,“ priblížil historik.
Po vstupe okupačných vojsk sa Palach okamžite vrátil do Prahy. Podľa Blažka dokonca uvažoval o ozbrojenom odpore. „Ráno 21. augusta odišiel do Prahy a vzal si so sebou otcovu zbraň. Uvažoval, že by sa zapojil do bojov pri rozhlase, kam aj dorazil,“ uviedol historik. Zbraň však napokon nepoužil, hoci ju videl aj jeden z jeho spolužiakov z Vysokej školy ekonomickej.
V nasledujúcich mesiacoch Palach intenzívne premýšľal, ako reagovať na zhoršujúcu sa situáciu v krajine. Podľa Blažka normalizácia začala prakticky okamžite po návrate československej delegácie z Moskvy. „Jednej spolužiačke sa dokonca zveril, že uvažoval o útoku na sovietsku hliadku neďaleko dnešného Tešnova,“ doplnil.
List, ktorý sa dodnes zachoval
Začiatkom januára 1969 Palach napísal list, ktorý sa dodnes zachoval. Obrátil sa v ňom na študentského lídra Luboša Holečeka a navrhoval spoločnú protestnú akciu, no odpoveď nedostal. „Je zrejmé, že jeho rozhodovanie bolo postupné. Nakoniec sa v januári rozhodol pre ten najtragickejší krok,“ konštatoval Blažek.
Podľa historika mal Palachov čin mimoriadny spoločenský ohlas. „Ešte keď ležal v nemocnici sa spoločnosť prebrala z letargie. Národ sa aspoň na chvíľu prebral,“ uviedol. Odmieta pritom tvrdenia, že Palachov čin nič nezmenil. „Nemôžeme vedieť, ako by sa situácia vyvíjala, keby k nemu nedošlo. Môžeme len špekulovať,“ dodal.
