Už takmer pol storočia. Prakticky celý svoj spoločný život bývajú v byte na zvolenskom sídlisku. Pán Štefan má 82 rokov a je na vozíku, jeho manželka Eva 78 rokov. Vyzerá to tak, že na staré kolená sa budú musieť nedobrovoľne sťahovať, a to iba preto, že úrady im zamietli žiadosť o životne dôležitú prerábku kúpeľne.
Pán Štefan zo Zvolena je už osem rokov je odkázaný na invalidný vozík a barly. Žije spolu s manželkou v byte, v ktorom chceli vymeniť vaňu za sprchovací kút. Každý vstup do vane je totiž pre neho hotovým utrpením a aj rizikom, že dôjde k pádu a úrazu. Pani Eva uviedla, že manžel vchádza do vane pomocou rebríka.
Každodenná manipulácia v úzkej kúpeľni s invalidným človekom vôbec nie je jednoduchá. „Žiadal som sociálnu poisťovňu vo Zvolene, či mi prispeje na prerobenie kúpeľne, lebo do vane sa mi zle chodí. Bolo mi to zamietnuté,“ povedal Štefan Laboda. „Žiaľbohu nám neposkytli ani halier,“ doplnila Eva Labodová.
„V zmysle zákona celková suma poskytnutého peňažného príspevku na kompenzáciu v tomto prípade na úpravu bytu môže za sedem rokov dosiahnuť maximálnu sumu 13 277 eur a 58 centov,“ informovala hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (PSVR) Iveta Dorčáková.
Labodovci nerátali s plnou výškou príspevku. Šlo im len o to, aby vymenili vaňu za sprchovací kút. Rátali aj s rozšírením vstupu do kúpeľne, so sumou zhruba 2 500 až tritisíc eur.
Právny nárok
„Pani doktorka sa ma spýtala, že prečo nepožiadam o prerobenie kúpeľne. Povedala, že on, zdravotne postihnutý, má na to nárok,“ uviedla pani Eva.
„Nebolo preukázané postihnutie pohybového aparátu, pre ktoré by posudzovaný s pomôckami nebol schopný vstúpiť alebo vystúpiť z vane, tak na priznanie nevzniká právny nárok,“ vysvetlila Dorčáková.
„Pracovníčky, ktoré tu boli, sa vyjadrovali, že keď pár krokov prejdem, že sa dostanem aj do vane,“ vyhlásil pán Štefan.
Keď pán Štefan podával žiadosť na zvolenskú pobočku úradu práce, mal v posudku odkázanosť takmer 70 percent. Po návšteve pracovníčok mu ju znížili na 50, po odvolaní na 60 percent. Ale bez návštevy posudkového lekára.
„Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu v prípade, ak má pochybnosti o diagnostických záveroch, ktoré vyplývajú z lekárskych správ a nálezov, alebo môže zavolať fyzickú osobu, aby si upresnil niektoré detaily. Prípadne ak mu chýbajú nejaké správy, aby diagnostikoval stav,“ objasnila hovorkyňa Ústredia PSVR.
„V ostatných prípadoch posudkový lekár nemusí predvolať fyzickú osobu a môže posúdenie vykonať aj bez prítomnosti posudzovanej osoby,“ dodala.
„Nechcem krivdiť zamestnancom úradu práce, že oni nie že to nedokážu posúdiť. Keď sa ale už jedná o takýto stav, tak naozaj by to malo ísť cez odborníka, teda posudkového lekára,“ uviedla pani Eva.
Príspevok manželia nedostali
„Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V prípade odvolania je to posudkový lekár Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Posudkový lekár určí percentuálnu mieru poruchy a navrhuje peňažný príspevok a ten sa navrhuje od miery funkčnej poruchy od 50 percent vyššie,“ tvrdí Dorčáková.
Neprešla žiadosť podaná vo Zvolene ani odvolanie v Banskej Bystrici. Pán Laboda jednoducho príspevok na úpravu kúpeľne nedostal.
„Do dôchodku som pracovala v sociálnych službách a naozaj viem, aká je to ťažká robota. Viem, že za tých 20 rokov sa zákony menili, takže teraz som preto požiadala úrad práce, že aspoň keby mi radou boli pomohli, ako si pomôcť. Pretože ten človek sám už to nevládze,“ vysvetlila pani Labodová.
„Pravé koleno a pravý bedrový kĺb mám vymenené, ale ľavý je úplne znivočený. Musím užívať stále lieky proti bolesti,“ opísal pán Laboda.
„Môže sa stať aj to, že to rozhodnutie úradu práce bolo založené vyslovene len na lekárskom posúdení, keď mal ten človek prekonať prekážky pomocou nejakých pomôcok. Ale nebol zohľadnený ten sociálny aspekt,“ vysvetlila Zuzana Stavrovská z Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Nová legislatíva
Od 1.septembra totiž platí nová legislatíva o integrovanej posudkovej činnosti, ktorá pre priznanie príspevku zohľadňuje nielen zdravotný stav, ale aj sociálne dôsledky zdravotného postihnutia.
V tomto prípade napríklad aj vek postihnutého a osoby, ktorej pomoc bezvýhradne potrebuje. Taktiež aj fakt, že dôchodcovia uvažujú o predaji bytu, v ktorom prežili 47 rokov, a o pre nich náročnom presťahovaní sa tam, kde by mal pán Štefan lepšie podmienky.
„Aj to, že akým spôsobom je možné v tom prostredí existovať, či je možné tam vybudovať bezbariérovú kúpeľňu, či oni majú ešte aj tú silu na to, aby si to zabezpečili a že čo všetko by on potreboval, keby zostali v tom byte bývať,“ zhrnula Stavrovská.
„Je to ten sociálny aspekt, že nieže oni sa majú sťahovať preto, že im štát nepomohol, ale oni majú právo zotrvať v tom svojom prostredí, v ktorom bývajú desiatky rokov, a štát by mal prispieť na to, aby v tom prostredí mohli zotrvať a v dôsledku toho zdravotného stavu, aby mohli v tom byte reálne existovať,“ doplnila.
„Sme na tom tak, že máme už vybratý byt, ktorý je prerobený tak, aby vyhovoval manželovi. Boli ochotní nás vpustiť do bytu, manžel si vyskúšal, či prejde s vozíkom do kúpeľne a do sociálneho zariadenia,“ informovala pani Eva.
„Predáme svoj trojizbový byt a pôjdeme tam, kde je kúpeľňa prerobená – do dvojizbového bytu,“ povedal pán Štefan.
„Ak si podá novú žiadosť, tak vieme potom celé to konanie aj s ním pripraviť, odôvodniť. V takomto prípade, ale už sa bude postupovať novým spôsobom, podľa právnych predpisov platných od 1. septembra o jednotnej posudkovej činnosti, ktorá dáva veľký dôraz na ten sociálny aspekt,“ informovala Zuzana Stavrovská.
