Leží uprostred Liptovskej kotliny, možno aj preto ho prezývajú „mesto medzi horami“. Dnes spoznáme jeho historické príbehy a osudy tunajších osobností. V miestnom štátnom archíve sme sa dozvedeli, aké „všeobecné záväzné nariadenia“ platili na jarmokoch v 17. storočí a aj to, aký osud čakal falšovateľov listín.
„Liptovský Mikuláš bolo zemepánske mestečko. Patrilo zemianskemu rodu Pongrácovcom. Každé mestečko malo nejakú svoju vlastnú samosprávu. Zasadnutia zo samosprávy sa zapisovali do mestských kníh. Z Liptovského Mikuláša sa nám najstaršia zachovala, žiaľ, až od konca 17. storočia. Máme napríklad záznam o tom, že sa musela univerzálna alebo jarmočná miera korca občas opraviť,“ uviedol riaditeľ Štátneho archívu v Liptovskom Mikuláši Peter Vítek.
Korec bola stará dutá miera na sypaný tovar. Občas ju bolo treba preveriť pre pokoj duše kupujúceho a aby na trhovisku nedochádzalo k menším či väčším „nedorozumeniam“.
Mestské knihy alebo protokoly zapisoval notár, a či je na papieri všetko s kostolným poriadkom, overovali mešťania, ktorí vedeli čítať a písať. Stávalo sa totiž, že sa objavili aj falšovatelia úradných listín. Na Liptove bol v stredoveku najznámejším Ján Literát. Ten upravoval miery pozemkov.
„Bol problém vyhotoviť kvalitnú listinu na pergamene a Ján Literát urobil niekoľko desiatok falzifikátov. Samozrejme, nie z vlastnej vôle, ale z vôle zemanov, ktorí si potrebovali prikrojiť časť susedných pozemkov. Zrazu sa tam začali prekrývať záujmy a prekrývali sa aj majetkové listiny,“ prezradil Vítek.
2×
„Kráľ nariadil revíziu majetkových listín v Liptove a Turci v 80. rokoch 14. storočia. Bol spísaný tzv. Liptovský register a Turčiansky register, kde sú zapísané listiny, ktoré komisia vyhlásila za pravé, vylúčila nepravé a Jána Literáta v Liptovskej Mare upálili zaživa a jeho spoločníka Matúša Rúfusa pripravili o obe ruky. Ten vyhotovoval falošné pečate,“ pokračoval.
Historickým príbehom Liptovského Mikuláša sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Lucia Čižmáriková:
Žili tu veľké osobnosti
Opúšťame archív a vyberáme sa spoznávať dávne príbehy do ulíc. Ak by totiž niektoré domy v centre mesta vedeli rozprávať, dozvedeli by sme sa, že v nich kedysi žili veľké osobnosti. Napríklad spoluzakladateľ Medzinárodného menového fondu, univerzitný profesor Ervín Hexner. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši v roku 1893.
„Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval a keďže jeho snom bolo lietanie a Rakúsko-Uhorská armáda mala v plienkach to svoje letectvo v tom čase, ale nedovolila Židom vstúpiť do týchto častí armády, tak konvertoval na evanjelika, ani rodina to nevedela a bol prvým aj vojenským letcom z Liptova, ktorý bol v armáde,“ povedal Vítek.
„Vyštudoval právo a neskôr sa veľmi zaujímal o ekonomiku. Je duchovným otcom a zakladateľom teórie kartelov a prednášal to na Karlovej univerzite aj na Univerzite Komenského. Priatelil sa s Janom Masarykom, dokonca sa povráva, že sa priatelil aj s doktorom Jozefom Tisom. Emigroval do Spojených štátov a podieľal sa na založení Medzinárodného menového fondu a bol aj v jeho vedení. Prednášal potom na rôznych univerzitách v Spojených štátoch,“ opísal riaditeľ Štátneho archívu.
V tesnej blízkosti Hexnerovcov na dnešnom Námestí Osloboditeľov sa v roku 1900 narodila Valéria Mária Schwalbová. Žila obyčajný život, chodila do židovskej školy a netušila, že ju čaká príbeh ako z romantickej knihy. Už mala skoro 40 rokov, keď sa dozvedela o svojom skutočnom pôvode.
„V roku 1938 sa udiali veci, že dostala list od šlezvicko-holštajnského vojvodu, ktorý jej oznamoval, že je jej biologickým otcom. Takže sa zaradila do príbuzenstva anglického kráľovského rodu,“ uviedol Vítek.
Románik so šľachtičnou
Valériin otec bol vnukom anglickej kráľovnej Viktórie. List, v ktorom sa priznal k ľúbostnému romániku s nemenovanou šľachtičnou, dostala až sedem rokov po jeho smrti. Valéria Mária však bola podľa matriky židovka.
„Do mikulášskej matriky bol urobený dodatočne záznam, že skutočný biologický otec je vojvoda Šlezvik-Holštajn a matka neznámeho šľachtického rodu, ktorá nemôže byť menovaná, kvôli nejakej diskreditácii. Kráľovské kruhy nastrojili, aby si zobrala nejakého šľachtica. Toto vyústilo tým, že si mala zobrať nemeckého šľachtica, ale keďže bol Hitler pri moci, zakázal z praktických dôvodov. Bola predsa židovsky vychovaná, aj keď v matrike je napísané, že správne by mala byť katolíčka, tak si zobrala belgické knieža z rodu Arembergovcov,“ vysvetlil Vítek.
„Celú druhú svetovú vojnu žila v Berlíne, v jednom z najväčších palácov. Usporadúvali sa tam bujaré večierky nemeckej smotánky. Po vojne sa dostala do francúzskeho Montbolo a v roku 1953 zomrela. Hovorí sa, že sa otrávila, alebo že ju otrávili. V skutočnosti však je podozrenie, že bola špiónka,“ podotkol Vítek.
Meno matky Valérie Márie Švalbovej sa dnes už nedozvieme, ale podľa historikov to zrejme bola vysokopostavená šľachtičná. Príslušnosť k anglickej kráľovskej rodine však rodáčke z Liptovského Mikuláša nikto nevezme.
„Pravnučka kráľovnej Viktórie, ktorá je dodatočne aj dopísaná do oficiálnych rodokmeňov, dokonca prvú fotku, ktorú sme získali, keď som sa o to začal zaujímať, sme získali priamo z kráľovského archívu,“ uzavrel riaditeľ Štátneho archívu v Liptovskom Mikuláši.
