Jasnejší pôvod potravín a viac informácií o nich, aby sa spotrebiteľ mohol lepšie rozhodnúť. Prináša to nová tzv. raňajková smernica Európskej únie. Rada aj parlament ju prijali už pred dvoma rokmi. Prevziať nové pravidlá do svojej legislatívy mali aj členské štáty, a to zhruba do polovice decembra 2025. Slovensko to podľa Európskej komisie nestihlo.
Ovocné džemy, med, zahustené a sušené mlieko a ovocné šťavy. Zatiaľ čo pri niektorých potravinách zmeny u nás v zbierke zákonov vyšli ešte vlani, posledná, o ovocných šťavách, až tento rok.
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu jedenástim členským štátom. Uvádza to v stanovisku Európska komisia.
Okrem nás tiež napríklad Čechom či Poliakom. Náš rezort pôdohospodárstva tvrdí, že situáciu vysvetlí. Všetky zmeny sme totiž už prijali.
Takzvanej raňajkovej smernici sa v relácii Správy :24 venovala redaktorka Jana Obrancová:
„Európsku komisiu budeme informovať, že transpozícia už bola vykonaná. Všetky predpisy už boli prijaté a nadobudnú účinnosť 14. júna 2026,“ reagovalo v stanovisku Ministerstvo pôdohospodárstva SR.
Nová smernica zavádza viacero zmien v označovaní či v zložení vybraných potravín. Napríklad pri džemoch by sa po novom mal zvýšiť podiel ovocia, ktoré obsahujú. Na jeden kilogram džemu stúpne zo súčasných 350 na aspoň 450 gramov ovocia. Tým sa zvýši kvalita a zníži obsah cukru.
„Môže to spôsobiť, že naozaj ten džem bude lahodný, ale odporúčam ho iba ako doplnok stravy. Treba preferovať predovšetkým čerstvé ovocie,“ vysvetlila odborníčka na výživu zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Marta Habánová.
Zmeny pri medoch
Dlho očakávaná zmena nastane pri medoch, ktoré patria k najfalšovanejším potravinám. Zatiaľ čo jednotliví včelári sa pôvodom svojich medov radi pochvália a rovno uvedú, že pochádza napríklad zo Slovenska, pri zmesiach je to inak. Často sú zložené z medov z rôznych krajín, pričom stačí ak je na nich napísané, že sú z krajín EÚ, alebo mimo nich.
Po novom bude zoznam konkrétnych krajín na etiketách povinný. „Predtým nebolo možné vystopovať nielen krajinu, ale ani kontinent, čiže už budeme vedieť, z akých štátov pochádzajú zmesi, ale potrebovali by sme aj vedieť, od ktorých konkrétnych včelárov,“ upozornil odborník na včelárstvo zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Róbert Chlebo.
To by mali v budúcnosti zabezpečiť QR kódy na obaloch, ktoré prispejú k zníženiu falšovania.
