Počas posledného marcového víkendu na Slovensku vstúpi opäť do platnosti letný čas. Zmena nastane v noci na nedeľu (29. marca), keď sa o 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ) posunú hodinky o hodinu dopredu na 3.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ).
Víkendová noc tak bude o hodinu kratšia. Letným časom sa budú obyvatelia Slovenska riadiť až do jesene, stredoeurópsky čas sa vráti v nedeľu 25. októbra. Hodinky sa posunú naspäť z 3.00 na 2.00 h SEČ.
Zrušenie striedania času podporil Európsky parlament už v roku 2019, ale členské štáty sa zatiaľ nedohodli na jednotnom postupe pri tomto opatrení.
Po prvý raz sa myšlienka zmeny času, ktorý by šetril denné svetlo, objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willett v roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).
Zavedenie počas prvej svetovej vojny
Na území dnešného Slovenska, ktoré bolo v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska, zaviedli striedanie letného a stredoeurópskeho času prvýkrát počas prvej svetovej vojny, potom v rokoch 1940 až 1949. Do tretice to bolo v roku 1979, dôvodom bola tuhá zima a ropná kríza. Od toho roku sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území SR šesť mesiacov.
Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na tomto území sedem mesiacov.
Nie všetky krajiny sveta menia sezónny čas. Island funguje celoročne bez striedania letného a zimného času, Rusko zaviedlo trvalý štandardný (zimný) čas, naopak v Turecku platí celoročne letný čas. Ani Čína nepoužíva sezónnu zmenu času a funguje celoročne v jednom časovom pásme, podobne aj India. V USA sa pravidlá líšia podľa jednotlivých štátov. Väčšina krajín čas mení, ale existujú výnimky, ako napríklad Havaj alebo väčšina územia Arizony, kde sa sezónna zmena neuplatňuje.
V súčasnosti sa ako prínos letného času nepovažujú energetické úspory, ale efektívne využívanie denného svetla. Kritici „hodinového jetlagu“ už niekoľko rokov tvrdia, že letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus, u niektorých vyvoláva psychické poruchy, depresie či únavu. Spôsobuje problémy nielen v doprave, ale aj v účtovníctve, bankovom sektore a kuriózne situácie nastávajú aj na pôrodných sálach.
Návrh zmien
Na základe verejného prieskumu z roku 2018 navrhla Európska komisia, aby sa sezónna zmena času uskutočnila naposledy v roku 2021. Diskusie však prerušili covidová pandémia a vojenský konflikt na Ukrajine. Ani členské štáty EÚ sa však doteraz nevedia zhodnúť, ktorý čas by mal byť ponechaný natrvalo – letný alebo stredoeurópsky.
V roku 2024 oživilo túto iniciatívu takmer 70 poslancov Európskeho parlamentu. Španielsky premiér Pedro Sánchez vlani vyhlásil, že súčasný systém sotva pomáha šetriť energiu a má negatívny vplyv na zdravie a životy ľudí.
„Vo všetkých prieskumoch, v ktorých sa Španielov a Európanov pýtajú, je väčšina proti striedaniu času,“ uviedol Sánchez a dodal, že bude opäť presadzovať ukončenie zmien času v Európskej únii v roku 2026. Zatiaľ však k tejto iniciatíve nebola žiadna aktualizácia a EÚ v tejto veci neprijala nové rozhodnutie.
„Podľa mojich skúseností chcú ľudia počas zimy denné svetlo skôr po rannom prebudení než neskôr v priebehu dňa,“ uviedol počítačový odborník a vedec David Prerau, medzinárodne uznávaný odborník na otázku letného času.
Budúcnosť letného času v EÚ zostáva neistá a zatiaľ zostáva v platnosti súčasný systém.
