Rozdiel medzi dvoma najsilnejšími stranami sa podľa prieskumov zmenšuje, no podľa riaditeľa agentúry AKO Václava Hřícha zatiaľ nemožno hovoriť o jasnom trende. Pri Progresívnom Slovensku aj Smere-SD ide podľa neho skôr o menšie výkyvy než o jednoznačný rast či pokles.
„Aby hocijaká strana rástla alebo klesala, musí to trvať aspoň tri mesiace,“ upozornil sociológ Hřích v relácii Otvorene s Annou Vargovou. Pri Smere ide podľa neho zatiaľ len o pohyb v rámci intervalu spoľahlivosti. Obe najsilnejšie strany zároveň podľa neho narážajú na svoj vlastný strop. „Oni idú tak hore-dolu, hore-dolu,“ opísal vývoj podpory PS a Smeru.
Pri Progresívnom Slovensku vidí skôr stagnáciu po tom, ako prebralo veľkú časť opozičných voličov. „PS je tá strana, ktorá narazila na svoj reálny strop,“ povedal. Zároveň pripomenul, že opozícia má síce v prieskumoch prevahu, no vládu by podľa súčasných čísel zložila iba s Hnutím Slovensko Igora Matoviča. A práve to môže časť voličov odrádzať. „Pre voličov to môže byť aj nejaká strata nádeje,“ skonštatoval.
Podľa Hřícha sa už dlhší čas ukazuje, že bez Matoviča to opozičnému bloku nemusí vyjsť. „Zatiaľ už rok sa potvrdzuje, že áno,“ odpovedal na otázku, či sa môže stať opäť jazýčkom na váhach. Dodal, že opozícia si bude musieť svoje vzťahy vyriešiť ešte pred voľbami. „Je to gordický uzol, ktorý musia rozseknúť, lebo môže im na tom stáť alebo padať vláda.“
Vypočujte si celý rozhovor s Václavom Hříchom v relácii Otvorene s Annou Vargovou:
Zbližovanie Smeru s Republikou
Varuje, že ak by po voľbách vznikla situácia, v ktorej by bez Hnutia Slovensko nebolo možné zostaviť kabinet, no ostatné opozičné strany by s ním nechceli spolupracovať, mohlo by to mať vážne následky. „Boli by napríklad ďalšie voľby a myslím si, že by všetci dopadli katastrofálne horšie ako v tých voľbách, ktoré práve odmietli,“ uviedol.
V prípade Smeru a Republiky Hřích nepredpokladá, že by ich prípadné zbližovanie bolo problémom pre ich voličov. Pripomenul, že Robert Fico (Smer-SD) už skôr prevzal časť rétoriky aj tém, ktorými oslovoval voličov krajnej pravice. „Tým, že prebral veľa naratívov a spôsobov komunikácie, tak tam už zásadný problém nie je,“ zhodnotil.
Otázkou podľa neho zostáva skôr to, ako by prijali prípadnú vládnu spoluprácu samotní voliči Republiky. Tí sú totiž zvyknutí vymedzovať sa voči vláde ako takej. „Ich komfortnejšia zóna je hovoriť, že nie som spokojný. Už vo chvíli, keď budú cítiť, že toto je moja vláda, neviem, ako s tým naložia,“ dodal Hřích.
Z aktuálneho vládneho trojlístka zostáva podľa prieskumov agentúry AKO tesne pred bránami parlamentu Slovenská národná strana. Ako pripomenul sociológ, dva roky pred ostatnými voľbami v roku 2023 na tom bola SNS v prieskumoch horšie ako teraz. K vstupu do Národnej rady SR jej vtedy pomohlo zjednotenie viacerých malých strán.
Líder strany Andrej Danko sa však viackrát vyjadril, že v najbližších voľbách chce mať na kandidátke už iba členov strany. „Súvisí to skôr s tým, že nemajú úplne dobré vzťahy so všetkými poslancami, ktorí sa na ich kandidátke dostali do parlamentu. Uvidíme, či predstavitelia týchto menších strán, ktorí už sú v politike, budú kandidovať znovu. Ak nie, spájanie SNS chýbať nebude, ak áno a vieme, že Rudolf Huliak má stranu Vidiek, tak SNS bude musieť uvažovať, čo ďalej,“ priblížil stratégiu Hřích.
