Orbanizácia médií – tak experti nazývajú stav, ktorý nastal v Maďarsku po nástupe Fideszu k moci. Mnohé tlačené noviny po odchode zahraničných investorov odkúpili podnikatelia blízki premiérovi a mediálny zákon vytvoril politickú kontrolu nad verejnoprávnymi médiami.
„V praxi to vyzerá tak, že sa z nich stali štátne médiá pripomínajúce obdobie komunizmu. Továrne na propagandu. Po roku 2010 prepustili veľké množstvo zamestnancov, ďalší odišli sami. Na ich miesta nastúpili redaktori lojálni vláde,“ priblížila Agnes Urbanová z Mértek Media Monitor.
Štátnu televíziu sme poprosili o reakciu, na otázky sme však odpovede nedostali. Vojnový reportér z opozičného portálu kolegom v týchto médiách vyčíta aj spôsob, akým informujú o vojne na Ukrajine, keďže priamo na front nechodia.
„Niekedy idú do Zakarpatskej oblasti, kde žije početná maďarská menšina. No čo to má spoločné s realitou vojny na Ukrajine?“ povedal Szabolcs Vörös z Válasz Online. Ako jediný maďarský novinár získal rozhovor s Volodymyrom Zelenským.
Po jeho zverejnení však prišla nečakaná reakcia – šikanovanie od úradov. „Nasledovala dvojtýždňová očierňovacia kampaň proti mojej osobe. Obvinili ma zo šírenia klamstiev, no dal som to na súd. Bola to silná životná lekcia. Vláda môže prísť kedykoľvek za vami,“ priblížil novinár Vörös.
O slobode médií v Maďarsku v Správach informovala redaktorka Katarína Chovančáková:
Ploty pred sídlom úradu vlády
Oslabenie slobody médií v Maďarsku symbolizujú aj ploty pred sídlom úradu vlády, ktoré tu stoja od roku 2020 a majú zabrániť novinárom v prístupe k ministrom a premiérovi.
Mnohé médiá tak prišli o možnosť klásť politikom otázky. Súd v roku 2023 označil toto obmedzenie za neprimerané a nezákonné, no ploty tu stoja dodnes. Odstup od novinárov si však drží aj opozičná TISZA.
„Získať verejné informácie alebo dohodnúť rozhovor je mimoriadne náročné. No tento prístup volí aj opozičný líder Péter Magyar, ktorý tiež radil svojim spolustraníkom, aby obmedzili kontakt s novinármi na minimum,“ uviedla Kata Horváthová z Univerzity Loránda Eötvösa. Značnú časť komunikácie tak politici vedú najmä na sociálnych sieťach.
