Po ťažkých zdravotných diagnózach sa rozhodol nesedieť len tak doma na gauči, ale začal tvoriť. Keďže pochádza z Podpoľania, kde remeslo a folklór sú stále živé, pre inšpiráciu nebolo treba chodiť ďaleko. Dnes jeho výrobky ostatným robia radosť a jemu táto remeselná práca dala nový zmysel života.
„Po mozgovej príhode v roku 2012 som začal v rámci zdravotnej terapie prácu s drevom. Napadlo mi vyrábať kŕmidlá pre vtáčiky. Použil som materiál z mojej záhrady, ako sú liesky a podobne. Toto je jedno z mojich prvých kŕmidiel, ktoré som vyrobil. Je ešte také amatérske,“ povedal rezbár Jozef Slávik.
Dnes už kŕmidlá Jozefa Slávika vyzerajú inak. Za všetkým stojí jeho húževnatosť, sila nevzdať sa a každý deň prísť do dielne. Remeselná práca ho teší a dodáva zmysel jeho dňom, pretože chlapa z Detvy len tak hocičo nezlomí. Kedysi sa venoval aj výrobe fujár.
„Teraz, keď som na pravú stranu imobilnejší, nedá sa mi ani zahrať. Tak už len radím, ak viem poradiť,“ povedal pán Slávik.
„Ako bývalý strojár som mal v roku 2012 ťažkú mozgovú príhodu a po štyroch rokoch rekonvalescencie som mal potrebu niečo tvoriť. Tak som sa chytil dreva. Pre občianske združenie Podpoľanie robím také veci ako kŕmidlá pre vtáky, domčeky pre červy a do toho vkladám motívy Podpoľania, ktoré čerpám z výšiviek,“ doplnil.
Pozrite si celú reportáž redaktorky Zuzany Ševčíkovej z relácie Slovensko v obrazoch:
Jeho výrobky sú po celom svete
Jozef Slávik patrí k tým remeselníkom, ktorí spontánne vymýšľajú nové výrobky inšpirované tradičnými ľudovými detvianskymi ornamentmi. Drevené kŕmidlá, ale aj črpáky, najčastejšie zdobí srdiečkami a tulipánmi. Počas našej návštevy pod rukami majstra vznikal iný druh domčeka.
„Jedným z mojich výrobkov je takzvaný domček alebo hotel pre včely samotárky. Základným materiálom je smreková doska, ktorú si pripravím na pílke, ak treba, pozliepam to a spravím konštrukciu,“ priblížil rezbár Jozef Slávik.
„Začínam s kúskami bazy, z ktorej napílim špalíky, ktoré vkladám do domčeka. Potom dopĺňam jedno okienko a dekoráciu, kde sa môžu schovať chrobáky. Dávam tam borovicové šišky, ale aj prázdne makovice, keď zoženiem,“ uviedol Jozef Slávik.
Priznáva, že to, čo by zdravý človek spravil za dva dni, jemu niekedy trvá aj týždeň. „Niektorí záujemcovia čakajú aj pol roka. Pre mňa je dôležitejšie to, že zamestnávam hlavu po tej mozgovej príhode, ale aj motoriku rukami. To je tá terapia,“ skonštatoval.
Kŕmidlá pána Jozefa Slávika sú dnes po celom svete. Najviac ich je v susedných Čechách, jedno je v Madride, iné robí radosť v záhrade pri Ženevskom jazere, ďalšie visí v Dubline a dokonca aj v Miami.
