Mnohí začínajúci podnikatelia stoja pred rozhodnutím, či začať so živnosťou, alebo si založiť eseročku. Iní zas v priebehu podnikania menia právnu formu, aby si efektívnejšie nastavili financie.
„Hlavným dôvodom v roku 2026 prechodu zo živnosti na spoločnosť s určením obmedzeným sú najmä daňovo-odvodové povinnosti živnostníkov. To ich motivuje najviac,“ vysvetľuje daňový expert Anton Marci.
„Druhým faktorom, s ktorým sa stretávame v tomto roku, je obava z toho, že ich živnosť by mohla byť reklasifikovaná na príjem zo závislej činnosti, ak majú také nastavenie so svojím odberateľom,“ pokračuje.
„Sú tam aj ďalšie dôvody, napríklad pri živnosti nie je možné previesť nejaký podiel tejto živnosti na inú osobu. Ak chcem teda napríklad získať investora alebo nejakého obchodného partnera, je pre mňa lepšie založiť si spoločnosť s ručením obmedzeným. V nej obchodný podiel môžem aj predať,“ vysvetľuje Marci.
Pravidlám pri živnosti sme sa venovali v relácii Peniaze:
„Čo sa týka pokračovania v činnosti, jedným z dôvodov prechodu zo živnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným je dedičstvo. Živnosť obvykle smrťou živnostníka končí. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným sa dá nastaviť to pokračovanie iným spôsobom,“ dodáva odborník.
Kedy uvažovať o zmene?
Pri akej výške príjmov má zmysel uvažovať o zmene živnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným?
„Pri súčasnom nastavení, najmä odvodového zaťaženia, ani nie tak daňového zaťaženia, sa začína oplácať prechod na spoločnosť s ručením obmedzeným už pri veľmi nízkom príjme,“ hovorí Marci.
„Napríklad živnostník, ktorý by zarábal len napríklad sto eur mesačne, na odvodoch ročne zaplatí toľko, že v konečnom dôsledku skončí v strate. Zároveň však platí, že v Národnej rade SR momentálne prebieha kolo novelizácií. Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny chce schváliť novelizáciu týchto odvodových povinností pre živnostníkov,“ pokračuje.
„Živnostníci, ktorých ročný príjem by nedosahoval 10,5 násobok životného minima, čiže približne tritisíc eur ročne, by tak nemuseli platiť odvody do sociálnej poisťovne,“ vysvetľuje odborník.
„Čisto z pohľadu daní sa spoločnosť s ručením obmedzeným s obratom do stotisíc eur ročne oplatí viac ako živnosť pri použití napríklad reálnych výdavkov. V tomto prípade sa totiž uplatňuje iba desať percent na sadzbu danie s príjmov,“ hovorí Marci.
„Živnostník alebo teda samostatne zárobkovo činná osoba s príjmom do stotisíc eur z tejto činnosti uplatňuje 15 percent na sadzbu dane z príjmov. Sú tam ešte rôzne odvodové a daňové súvisiace povinnosti. To platí napríklad pri preddavkoch na dane z príjmu a podobne,“ dodáva odborník.
