Nadčasy sa na Slovensku stávajú bežnou súčasťou práce, často aj bez preplatenia. Prieskum ukazuje, že neviditeľná práca po pracovnej dobe zasahuje najmä kancelárske profesie. Kde je hranica medzi flexibilitou a neustálou dostupnosťou?
Nadčasy podľa PR manažérky Alma Career Slovensko Ľubice Melcerovej nemusia automaticky znamenať prepracovanosť. Zároveň by však nemali byť považované za znak lojality alebo úspechu.
Pozrite si celý rozhovor s Ľubicou Melcerovou, ktorá v Ranných správach hovorila o nadčasoch:
„Aj zamestnanec, ktorý nepracuje nadčas, môže byť lojálny a takisto môže dosahovať úspechy. Ale je pravda, že sme ako spoločnosť veľmi orientovaní na výkon,“ ozrejmuje Melcerová.
Výsledky prieskumu naznačujú, že by si zamestnanci mali svoj čas strážiť lepšie, upozorňuje PR manažérka, a pozor si treba dávať aj na to, aby sme za extra prácu dostali odmenu. „Zaujímavé je, že najmenej zaplatené nadčasy majú často vysokoškolsky vzdelaní ľudia či administratíva,“ doplnila.
Prečo zostávajú dlhšie v práci práve ľudia, ktorí pracujú za počítačom? Melcerová to vysvetľuje tým, že firmy zrejme vnímajú nadčasy „príliš neformálne“ – ako niečo očakávané. „Takisto môže byť problém, keď zamestnanci nepoznajú svoje práva a aj to je niečo, čo by im mal zamestnávateľ komunikovať a mali by to jasne vedieť,“ pripomína.
V školstve a zdravotníctve označuje polovica ľudí odmeny za nadčasy za kľúčovú časť príjmu. „V prípade týchto dvoch odvetví to jasne poukazuje na to, že základná mzda, ktorú zamestnanci a zamestnankyne majú, nie je postačujúca na to, aby pokryla ich bežné výdavky,“ konštatuje Melcerová.
Neviditeľné nadčasy
Mnohí zamestnanci hovoria o neviditeľných nadčasoch. To znamená, že na e-maily odpovedajú večer, telefonáty majú cez víkend a pracujú aj z domu. Melcerová však podotýka, že ide o individuálnu záležitosť a záleží aj na tom, ako si to nastavil samotný zamestnanec.
„Ale, samozrejme, večerné e-maily, telefonáty sú prácou nad rámec štandardného pracovného času. Ale je v istej veľkej miere aj na zamestnancovi, či takúto prácu akceptuje a následne bude žiadať jej preplatenie, alebo či si vytvorí istú hranicu medzi prácou a súkromím,“ uvádza PR manažérka.
Výskum ukazuje, že pätina ľudí nemá nadčasy preplatené vôbec alebo takmer nikdy. Problém môže byť podľa Melcerovej napríklad v tom, že firma nemá dostatočne jasne nastavený systém evidencie nadčasov.
„Faktom takisto môže byť aj firemná kultúra, keď sa to práve, napríklad pri kancelárskych pozíciách, ktoré sme spomínali, a pri top manažérskych pozíciách, považuje za súčasť zodpovednosti, ktorá je síce práca navyše, ale aj tá má byť riadne kompenzovaná,“ približuje Melcerová.
Firmy často argumentujú flexibilitou a vysokým pracovným nasadením. Ide pritom o záležitosť, ktorú môžu ľudia vnímať rôzne. „Sú ľudia, ktorým napríklad, ak majú absolútne flexibilný pracovný čas, môže vyhovovať, že čas počas dňa využijú na iné aktivity a pracujú večer,“ poznamenáva PR manažérka, avšak aj tu si treba stanoviť jasné hranice.
„Aby to bolo jasne stanovené a ostatní kolegovia aby vedeli, že v tom čase človek nepracuje a pracuje až večer, aby to neskĺzlo do permanentnej dostupnosti bez možnosti oddychu,“ dodáva.
