Na hlavný obsah

Je silným alergénom a vytláča pôvodné stromy: Pajaseň patrí k najagresívnejším inváznym drevinám

Problémy s ním majú aj vo Zvolene.

pajaseň
Šíri sa obrovským množstvom semien, ktoré vietor roznáša na veľké vzdialenosti. Foto: STVR

Ničí múry aj chodníky, vytláča pôvodné stromy a je silným alergénom. Pajaseň žliazkatý patrí k najagresívnejším inváznym drevinám a na Slovensku sa rozšíril takmer všade. Problémy s ním majú aj vo Zvolene, kde ho postupne likvidujú.

Pajaseň žliazkatý si na prvý pohľad môžete ľahko pomýliť s európskym jaseňom či orechom čiernym. Na rozdiel od našich tradičných drevín je však tento strom pôvodom z Ázie nebezpečný a invázny.

„Reaguje na každé mechanické odstránenie. Tu môžeme vidieť, že zrejme pri kosení došlo k poraneniu kmeňa a následne vyhnal výmladky, čiže vzniká nám tu taký porast viackmeňový, ktorý už je náročnejší na odstránenie,“ ozrejmila výskumná pracovníčka z Národného lesníckeho centra Valéria Longauerová.

Šíri sa obrovským množstvom semien, ktoré vietor roznáša na veľké vzdialenosti. Nebezpečný je tým, že látkami z koreňov potláča rast okolitých rastlín. Zároveň pôsobí ako silný alergén.

Inváznemu pajaseňu sa v Správach :24 venoval redaktor Lukáš Stračina:

Zdroj: STVR

„Spôsobuje aj kontaktné alergie, čiže citlivejší jedinec, keď sa dostane do kontaktu s jeho miazgou, tak môže mať nejakú alergickú reakciu. Je aj priamo toxický, keď sa dostane do styku s krvou,“ priblížil botanik Marek Žiačik zo Štátnej ochrany prírody SR.

Pajaseň je problematický aj tým, že sa mu darí na miestach, kde by iné dreviny sotva prežili. Napríklad vo Zvolene vyrástol z hradného múru. „Neprekáža mu ani sucho, ani mráz. Tým že produkuje obrovské množstvo semien, dokáže sa uchytiť v každej škárke,“ doplnil Žiačik.

„Vo Zvolene sa vyskytuje najmä v centre mesta. V prípade mestských pozemkov sme už v jeseni pristúpili k odstraňovaniu týchto drevín,“ uviedla hovorkyňa Zvolena Michaela Pšenáková.

Tie nestačí len spíliť, odstrániť sa musí chemicky, injektážou. „Kmeň strom sa navŕta každých sedem centimetrov po obvode a do nich sa injektuje glyfosát. Takýto strom je potom potrebné nechať stáť, aby kompletne uschol,“ vysvetlila Longauerová.

Až po vyschnutí sa dá strom bezpečne odstrániť a zabrániť jeho ďalšiemu šíreniu. Zákon zároveň zakazuje jeho pestovanie a vlastníkom pozemkov ukladá povinnosť ho odstraňovať.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny