Takmer polovica dospelej populácie (46 percent) dosahuje nízku úroveň mediálnej gramotnosti, teda schopnosti kriticky pristupovať k mediálnym obsahom, rozumieť im a vedome ich vyhodnocovať. Ďalších 48 percent obyvateľstva možno považovať za stredne mediálne gramotných.
Naopak, vysoká mediálna gramotnosť bola zistená iba u šiestich percentách populácie. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset. Informoval o tom Ján Bartoš z IVO.
Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva, že mediálna gramotnosť je všeobecne charakterizovaná vysokou mierou pasivity. Prieskum sa realizoval v apríli na vzorke 1 038 respondentov starších ako 18 rokov.
Hoci respondenti vedia napríklad identifikovať manipulatívny titulok (70 percent), vybrať hodnoverný zdroj informácie (50 percent) a v oblasti informačných zdrojov vysoko dôverujú vedeckým a odborným autoritám (71 percent), v praktickom živote si pravdivosť informácií systematicky overuje iba 37 percent z nich.
Väčšina (46 percent) si overuje pravdivosť informácie len „reaktívne“, teda len vtedy, ak už má konkrétne podozrenie a nie ako súčasť bežného mediálneho návyku. Naopak, až 27 percent respondentov priznáva, že si ju neoveruje nikdy.
Investigatívny balík
Len marginálna časť populácie disponuje takzvaným investigatívnym balíkom. Ide napríklad o aktívne vyhľadávanie primárnych zdrojov (32 percent), overovanie autora/zdroja a dátumu publikovania (23 – 27 percent) a využívanie umelej inteligencie (18 percent).
„Varovným signálom je zistenie, že každý druhý človek na Slovensku vykazuje kritický deficit overovacích kompetencií. Ten sa prejavuje pasívnym prijímaním informácií, subjektívnym pocitom zbytočnosti a nezáujmom, náchylnosťou na tzv. echo-komory – situácie, keď človek nekriticky preberá informácie od názorovo blízkych osôb. To predstavuje hrozbu pre celkovú odolnosť spoločnosti voči šíreniu dezinformácií a manipulácii verejnej mienky,“ uviedol autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic.
Výsledky analýzy odhalili, že slovenská spoločnosť je v mediálnej gramotnosti silne diferencovaná. Kým napríklad vysokoškolsky vzdelaní ľudia, tvoriví pracovníci, manažéri a študenti vykazujú nadpriemerne vysokú a strednú gramotnosť, ľudia s nízkym vzdelaním, manuálne pracujúci, dôchodcovia a nezamestnaní disponujú nadpriemerne nízkou gramotnosťou – s podielom 53 percent až 68 percent.
Z generačného pohľadu úroveň mediálnej gramotnosti klesá s narastajúcim vekom. Zatiaľ čo v mediálnych kompetenciách je dominantnou najmä skupina 25- až 34-ročných, seniori 65+ sú na opačnom póle. Až 56 percent v tejto skupine vykazuje nízku gramotnosť.
V sociálno-ekonomickom pohľade zasa úroveň mediálnych kompetencií kontinuálne rastie s príjmom domácnosti. Respondenti z najchudobnejších domácnosti (s príjmom do tisíc eur mesačne) sú signifikantne najmenej gramotní (až 65 percent z nich). Respondenti s vyšším príjmom ich mediálne kompetencie stúpajú.
