Sociálne siete sú súčasťou života detí a mladých ľudí. Virtuálny svet má však aj tienisté stránky – od kyberšikany až po problémy s duševným zdravím. Austrália zakročila radikálne a deťom do 16 rokov zakázala prístup na sociálne siete.
Podobný krok zvažuje aj Slovensko. Štát paralelne pripravuje dva podobné návrhy s rovnakým cieľom. Čo hovoria skúsenosti zo zahraničia? Má takýto zákaz šancu fungovať?
Sociálne siete dnes možno považovať za médiá, ktorých obsah by deti nemali konzumovať pred 13. rokom života. Súčasná prax to ukazuje inak. Takmer 90 percent detí vo veku desať až jedenásť rokov, ktorí sa nachádzajú v piatom ročníku, už majú vytvorené profily na sociálnych sieťach.
Generačné zmeny
Generácia alfa, čo sú deti vo veku od piatich do štrnástich rokov, sa už narodila do sveta, kde sociálne médiá existovali.
Influencerka a youtuberka Martina „Moma“ Horňáková uviedla, že je pre ňu niekedy šok, že za ňou prídu malé šesť či sedemročné dievčatá a hovoria jej, že ju poznajú z internetu.
O svoje začiatky s internetom sa podelil aj influencer a youtuber Matej „Selassie“ Slažovský: „Keď som mal najväčšiu pubertu, tak myslím, že Facebook ešte len vznikal alebo ani nebol,“ uviedol Slažovský. Spomína si, že jeho jedinou sociálnou sieťou bol YouTube, pretože si točil nejaké videá. V tom čase neexistoval krátky a „rýchly“ obsah. Práve ten Slažovský označil ako najväčší problém.
Deti, ktoré vyrastali v staršej generácii, boli zvyknutí na pozeranie aj 30-minútových videí. Dnes sa doba mení, je rýchla a pozornosť detí sa ráta v sekundách.
„Stúpa nám klesajúce IQ, to hovoria odborníci. Vždy nasledujúca generácia mala vyššie IQ, ako tá pred ňou. Dnes tá generácia začína zaostávať,“ skonštatoval komisár pre deti Jozef Mikloško.
Podľa lekárky Kliniky detskej psychiatrie NÚDCH v Bratislave Zuzany Matzovej s príchodom sociálnych sietí deti oveľa ťažšie regulujú svoje emócie. „Vieme, že táto generácia sa menej rozpráva, menej zapája. Prvýkrát sa neučí od svojich starých rodičov a predošlých generácií, ale učí sa od neznámych ľudí na internete,“ uviedla Matzová.
Druhý najdôležitejší zdroj informácií
Podľa Eurobarometra sú sociálne siete pre Slovákov druhým najdôležitejším zdrojom informácií. Vedie stále televízia. Kým v Európe ju sleduje 71 percent ľudí, na Slovensku je to o štyri percentá menej. Výrazný rozdiel vidieť práve pri sociálnych sieťach.
V Únii sú hlavným zdrojom informácií pre 40 percent ľudí, na Slovensku pre viac ako polovicu. Rádio u nás počúva 41 percent ľudí, čo je mierne pod európskym priemerom.
V onlinovom priestore na Slovensku jednoznačne dominuje Facebook. Využíva ho až 75 percent ľudí. Nasledujú YouTube, Instagram a medzi mladými ľuďmi čoraz populárnejší TikTok. Rastie aj vplyv influencerov – ich tvorbu sledujú štyria z desiatich Slovákov. Sociálne siete vôbec nesleduje len necelá pätina populácie. Európsky priemer je o šesť percent vyšší.
Fiktívny profil
Na sociálnej sieti TikTok sme si založili fiktívny profil 13-ročného dievčaťa. Chceli sme zistiť, aký obsah bude algoritmus ponúkať mladistvým. Hneď po registrácii náš profil zaplavili videá plné vulgarizmov, sexuálnych podtónov a rasistických motívov.
„TikTok je priestor na to, aby ktokoľvek mohol tvoriť. Najväčšie riziká sú v tom, že deti sa vďaka týmto platformám dostávajú k obsahu, ktorý nemá takú mieru regulácie,“ vysvetlil sociológ Jakub Hankovský.
Po týždni sa nášmu fiktívnemu profilu zobrazil príspevok dievčaťa o tom, že už nechce byť na tomto svete. Influencer a youtuber Slažovský uviedol, že algoritmus videí, ktoré divák konzumuje, je ušitý presne preňho. „Keď vám ukázalo dievča, ktoré má samovražedné myšlienky, je pravdepodobné, že veľká skupina 13-ročných detí takýto obsah vyhľadáva,“ zhodnotil.
Lekárka detskej psychiatrie Matzová vysvetlila, že v minulosti bolo vidieť pacienta, ktorý sa sebapoškodzuje skôr raritou, dnes sa však podľa nej dá povedať, že je to na dennej báze. Ide o deti, ktoré majú jedenásť až dvanásť rokov.
Ak sa deti nachádzajú v predpubertálnom až pubertálnom veku, je dopad sociálnych sietí ešte silnejší. Dieťa si začína hľadať svoju dospelácku identitu. Podľa detskej psychologičky Márie Tóthovej Simčákovej by mal každý rodič pochopiť, že ak si dieťa nevie nájsť žiadnu inú činnosť, okrem počítača a hier a stráca kamarátov, tak niekde nastáva problém a mal by spozornieť.
Navonok milé, vnútri kruté
Youtuberka „Moma“ sa vo svojich desiatich rokoch venovala blogu o zvieratách. Už vtedy sa stretla s „hejtom“. Po tom, ako prešla na YouTube, sa začali jej problémy s poruchou príjmu potravy. Lekárka Matzová vysvetlila, že existuje veľké množstvo porúch, ktorých sprievodným znakom je úzkosť. Tá sa podľa nej prejavuje buď formou panických atakov alebo cez psychosomatické ťažkosti.
Psychologička Simčáková uviedla, že s kyberšikanou sa v praxi stretáva veľmi často. „Deti sú voči sebe v bežnom priestore milé, ale na internete veľmi kruté,“ dodáva. Deti ani tínedžeri si často neuvedomujú, že internetový priestor nie je anonymný. Aj tam platia rôzne pravidlá a zodpovednosť. Deti začínajú byť trestnoprávne zodpovedné od 14 rokov.
Na internete častokrát vnímajú deti predvádzanie celebrít. Navádzajú ich k nevhodným veciam, ako napríklad, aby zjedli veľa paralenu alebo aby preskakovali z vlaku na vlak.
„Ja sa do toho nezapájam, ale videla som, že si aj niekto ohrozil život,“ prezradila deviatačka. Lekárka Matzová vystríhala pred následkami, ktoré môžu byť veľmi závažné. Od poškodenia zdravia až po úmrtie.
Sociálne siete vytvárajú fikciu či paralelnú realitu, ktorá sa nemusí zakladať na pravde. Vytvárajú tak mylnú predstavu o tom, ako svet funguje.
„Človek sa nonstop porovnáva. Vidí to najlepšie u influencerov alebo u iných tvorcov a potom sa mu jeho život môže zdať nudný,“ povedal youtuber „Selassie“. Martina Horňáková vyjadrila nádej, aby ľudia nadobudli kritické myslenie a naučili sa veci spochybňovať.
Odborník na umelú inteligenciu Ondřej Svoboda vysvetlil, že dnes na sociálnych veciach vidíme obrázky vygenerované umelou inteligenciou. Je podľa neho ťažké zorientovať sa v tom, čo skutočné je a čo nie.
Regulácia sociálnych sietí
Na Slovensku už dlhšie prebieha diskusia o otázke regulácie sociálnych sietí. „Rozprávame sa odborníkmi, aj s kolegami z ďalších ministerstiev, aby sme dokázali pripraviť normu, ktorá bude vykonateľná. Pevne verím, že na septembrovej schôdzi sa budeme baviť o konkrétnom zákone,“ vysvetlil minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ.
Ako už skôr v júni minister školstva, výskumu a mládeže SR Tomáš Drucker uviedol, zákon, vďaka ktorému by mladí ľudia do 16 rokov nemali mať prístup na sociálne platformy, by nemal byť zákonom o regulácií sociálnych sietí, ale skôr o predchádzaní radikalizácie a mobilizácie k násiliu. Zákon by podľa neho mal byť komplexný a riešiť aj offline svet.
„Každý členský štát si musí dávať veľmi veľký pozor, aby nešiel nad rámec aktu o digitálnych službách. Ak by chcel od platforiem nejaké dodatočné povinnosti, tak by mohla byť takáto právna úprava neplatná,“ vysvetlil špecialista na etiku a reguláciu umelej inteligencie Matúš Mesarčík.
Podľa právničky Kataríny Kročkovej by mohol vzniknúť konflikt o ochrane súkromia a osobných údajov. Na overovanie sa podľa právničky môže použiť občiansky preukaz či biometria. Preto je dôležité nastaviť to tak, aby bolo riziko spracovania citlivých údajov, čo najnižšie.
Na príklade to uviedla aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová: „Stiahnete si aplikáciu, nastavíte pomocou pasu alebo občianskeho preukazu a potom len preukážete svoj vek pre prístup k online službám.“
O stanovisko sme požiadali viaceré online platformy, reagovala iba spoločnosť Meta. Podľa nej si ochrana mladých vyžaduje pravidlá naprieč celým onlinovým prostredím. Poukazuje pritom na svoje opatrenia.
Tínedžeri majú účty automaticky nastavené ako súkromné a zobrazuje sa im menej citlivého obsahu. Po hodine príde upozornenie na odchod z aplikácie, od 22. hodiny sa zapne režim spánku so stíšenými notifikáciami. Rodič môže aplikáciu jedným klikom zablokovať.
Odštartovala to Austrália
Prvou krajinou, ktorá zakázala sociálne siete pre deti, je Austrália. Od decembra nesmú platformy umožniť vytvárať a používať účty osobám mladšími ako 16 rokov. Nedávno sa rovnakou cestou ubrala aj Malajzia.
Aj Európa sprísňuje pravidlá. Najďalej je Francúzsko, kde parlament schválil návrh zákona na zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov. O podobných opatreniach diskutuje aj Slovensko, Rakúsko, Španielsko, Grécko, Dánsko, Nórsko, Nemecko, Taliansko a Veľká Británia.
Práve na Austráliu sa upriamuje pozornosť takmer všetkých ľudí, regulátorov a vlád. „Dnes je deň, na ktorý môžu byť všetci Austrálčania hrdí. Lebo jedno je isté: Toto reálne zmení život austrálskym deťom a konečne im umožní prežiť normálne detstvo,“ vyhlásil austrálsky premiér Anthony Albanese.
Na situáciu v Austrálii sme sa opýtali novinára Andreja Bučka, ktorý v krajine žije: „Deti sú namiesto knižky na tom prístroji. Každý musí mať povinne v škole laptop. Bolo načase, lebo Austrália sa dostala do problémov. Celosvetovo je deväť samovrážd na stotisíc obyvateľov. Slovensko má niečo okolo ôsmich, ale Austrália má dvanásť,“ vysvetlil Bučka.
V prvý deň, ako začal v Austrálii zákaz platiť, jednému tínedžerovi prišiel dokument, ktorý vysvetľoval, ako ho obísť. Ako uviedol Bučko, deti si vymysleli nové účty pod novými menami. Zmenili si VPN z Austrálie na krajiny ako Holandsko, Belgicko či Francúzsko a už sa automaticky dostali do pravidiel danej krajiny.
Podľa novinára Bučka na deti ani na rodičov nie je vyvíjaný tlak a nedostávajú ani pokuty alebo tresty. Jediný, kto dostane trest, je sociálna sieť. Ak sieť opatrenia nevykoná, hrozí jej najvyššia pokuta 49 miliónov austrálskych dolárov. Facebook – Meta zarobí za dve hodiny 50 miliónov dolárov.
Násilie sa zvyšuje aj vo Francúzsku
Zvýšené násilie sa v posledných rokoch objavilo aj vo Francúzsku. S pribúdajúcimi mesiacmi a rokmi sa stále zhoršuje. „Naše vlády aj regulátori by mali spoločne pracovať na tom, aby boli internet aj sociálne siete bezpečným priestorom. Aj to je dôvod, prečo aj my vo Francúzsku pracujeme na tom, aby boli sociálne siete zakázané pre deti mladšie ako 15 rokov,“ uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Zákon v krajine schválili a od septembra 2026 nadobudne platnosť vo všetkých školských zariadeniach vo Francúzsku a v zámorských územiach.
„Zákaz u detí vyvolá akoby chuť „zakázaného ovocia“,“ uviedla riaditeľka ZŠ Ostredková v Bratislave Erika Drgoňová. Otázkou podľa nej ostáva, ak sa to legislatívne dá urobiť, či je tam záruka toho, že sa žiak do sociálnej siete neprihlási.
Právnička Kročková vidí väčší potenciál v regulácii algoritmov a obsahu. Minister investícií Samuel Migaľ s jej názorom súhlasí a trvá na tom, že Slovensko musí spolupracovať obzvlášť na úrovni EÚ, pretože jedine tak má podľa neho Slovensko silu voči gigantom.
