Výstrahy pred horúčavami platia v utorok (30. 6.) až do večera do 20.00 h. Tretí stupeň výstrahy platí najmä v južných okresoch Slovenska, kde môže teplota dosiahnuť 38 stupňov Celzia. V južných okresoch východného Slovenska sa zvýšila výstraha pred búrkami na druhý stupeň. Na zvyšku územia platí výstraha prvého stupňa pred búrkami až do štvrtka (2. 7.) rána. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe.
Najvyšší stupeň výstrahy pred vysokými teplotami platí vo väčšine okresov Košického, Nitrianskeho a Trnavského kraja, ako aj v okresoch Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Revúca, Lučenec a Krupina.
Druhý stupeň výstrahy platí v celom Bratislavskom a Trenčianskom kraji, zvyšku Banskobystrického kraja i v niektorých okresoch Prešovského, Trnavského, Košického a Nitrianskeho kraja a pre okres Turčianske Teplice. Tam sa môžu teploty vyšplhať na 35 stupňov Celzia.
Prvostupňová výstraha platí prevažne v okresoch Žilinského kraja a v okresoch Bardejov, Levoča, Poprad, Sabinov a Spišská Nová Ves. V týchto lokalitách môže teplomer ukazovať 33 stupňov Celzia.
Prvostupňová výstraha pred búrkami platí takmer na celom Slovensku až do štvrtka (2. 7.) rána. Búrky môžu byť spojené s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov zrážok za 30 minút, s nárazmi vetra 65 až 85 kilometrov za hodinu a s krúpami.
Výstraha druhého stupňa pred búrkami platí predbežne do 18.00 h pre okresy Košice, Košice-okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Humenné a Vranov nad Topľou. Silné búrky môžu byť spojené s prudkým lejakom s intenzitou 30 až 50 milimetrov zrážok za polhodinu, s nárazmi vetra s rýchlosťou 70 až 110 kilometrov za hodinu, ako aj s krúpami.
Na východe vydali tiež hydrologické výstrahy pred povodňami. Predbežne do 17.00 h platí výstraha prvého stupňa pred prívalovou povodňou v okresoch Košice-okolie, Trebišov, Michalovce, Sobrance, Humenné a Vranov nad Topľou.
Rizikové skupiny obyvateľstva
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.
„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ.
Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba obmedziť i fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.
Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov. Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia silnú slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc. Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.
