Slovák v USA čelí obvineniam z nelegálneho hlasovania. Šesťdesiatdvaročný muž mal vo voľbách klamať o svojom občianstve. Teraz mu hrozí desať rokov väzenia. Tento prípad ukazuje, ako prísne Spojené štáty posudzujú vzťah medzi volebným právom, občianstvom a pravdivosťou údajov pred úradmi.
Podľa odborníka na medzinárodné právo z Trnavskej univerzity Daniela Bednára ide v tomto prípade o dve samostatné porušenia amerického federálneho práva. Za závažnejšie považuje úmyselné nepravdivé vyhlásenie v procese získavania občianstva.
„Ak je občianstvo získané na základe podvodu alebo zatajenia podstatných skutočností, americké právo umožňuje jeho následné odňatie, denaturalizáciu, čo môže viesť aj k deportácii takejto fyzickej osoby,“ vysvetlil.
Zdôraznil, že volebné právo vo federálnych voľbách je v Spojených štátoch viazané výlučne na občianstvo. Podobný princíp podľa neho platí aj na Slovensku pri voľbách do Národnej rady SR.
O nelegálnom hlasovaní v USA hovoril v relácii Správy :24 odborník na medzinárodné právo Daniel Bednár:
„Spojené štáty vychádzajú zo svojej dlhodobej tradície. Spájajú to so základnými politickými právami a výkonom suverenity pri voľbách do Kongresu, Senátu a samozrejme pri voľbe prezidenta,“ uviedol Bednár. Dodal, že ani trvalý pobyt či takzvaná zelená karta nezakladajú právo hlasovať vo federálnych voľbách.
Trestnoprávna zodpovednosť podľa neho nevzniká automaticky len preto, že človek vo formulári uvedie nepravdivé údaje. Orgány činné v trestnom konaní musia preukázať naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty vrátane zavinenia.
Dôveryhodnosť žiadateľa
Podľa Bednára môžu pri posudzovaní prípadu zohrávať úlohu aj ďalšie okolnosti, napríklad duševný stav osoby či administratívne pochybenie. Zároveň však upozornil, že nepravdivé údaje predstavujú minimálne závažné porušenie imigračného práva.
„Orgány Spojených štátov neposudzujú len splnenie zákonných požiadaviek, ale aj takzvanú morálnu integritu tej konkrétnej osoby,“ priblížil odborník.
Ako príklad uviedol formuláre pri žiadosti o víza, v ktorých sa uchádzači vyjadrujú k viacerým otázkam týkajúcim sa ich minulosti. Aj menej závažná lož podľa neho môže viesť k zamietnutiu žiadosti.
„Ak sa preukáže, že osoba neuviedla pravdivé informácie, môže to mať konzekvencie, ktoré vedú k zamietnutiu procesu. Nemusí ísť hneď o spáchanie trestného činu, ale minimálne to, že osoba klame aj v menej významnej skutočnosti, môže mať tento následok,“ vysvetlil.
Rozhodujú dôkazy
Ak obvinený tvrdí, že išlo o omyl alebo formulár nesprávne pochopil, súd bude podľa Bednára skúmať všetky okolnosti prípadu.
„Tá osoba sa môže naozaj brániť tým, že napríklad došlo k administratívnemu pochybeniu, že uviedla nesprávny údaj nevedome alebo formulár inak pochopila. To všetko je však na konkrétnom posudzovaní daného prípadu,“ uviedol.
Vysvetlil tiež, že prokuratúra musí preukázať podvodný úmysel, zatiaľ čo obžalovaný môže argumentovať napríklad neúmyselnou chybou alebo nedorozumením pri vypĺňaní dokumentov.
