Záverečná deklarácia zo samitu NATO v Ankare potvrdila neochvejný záväzok spojeneckých krajín ku kolektívnej obrane podľa piateho článku Washingtonskej zmluvy. Spojenci na samite tiež oznámili nové nákupy vojenského vybavenia v hodnote 50 miliárd dolárov (44 mld. eur), uvádza po rokovaní zverejnená deklarácia.
„Útok na jedného je útokom na všetkých. Naša jednota, solidarita a spoločná sila zostávajú základom mieru, bezpečnosti a prosperity jednej miliardy občanov našej Aliancie slobodných a demokratických štátov,“ hovorí dokument, ktorý tiež zdôrazňuje transatlantické spojenectvo.
V posledných rokoch sa pritom objavovali otázky, či budú Spojené štáty vždy ochotné plne stáť za svojím záväzkom voči európskym spojencom. Najmä po niektorých vyhláseniach amerického prezidenta Donalda Trumpa. Spoločným prihlasovaním sa k článku 5 však Aliancia dáva podľa agentúr najavo, že zostáva jednotná.
Záverečná deklarácia zo samitu tiež zdôrazňuje, že pre dlhodobú hrozbu, ktorú predstavuje Rusko a tiež terorizmus, budú spojenci naďalej plniť svoje obranné záväzky prijaté na samite v Haagu.
Tam sa krajiny NATO vlani zaviazali dosiahnuť do roku 2035 výdavky na obranu vo výške 3,5 percenta HDP. Ďalších 1,5 percenta HDP má ísť na širšiu bezpečnostnú oblasť, napríklad infraštruktúru či posilnenie kyberbezpečnosti.
„V roku 2025 európske členské štáty NATO a Kanada navýšili svoje investície do kľúčových obranných potrieb o viac ako 139 miliárd dolárov. Tieto investície prinášajú schopnosti, ktoré potrebujeme. Zároveň posilňujú našu priemyselnú základňu a odolnosť,“ znie v deklarácii zo samitu v Ankare.
Spojenci sa podľa dokumentu zaväzujú ďalej rozšíriť výrobné kapacity a spolupracovať s priemyslom na urýchlení inovácií.
Podpora pre Ukrajinu
Spojenci z NATO zároveň pre tento rok prisľúbili Ukrajine vojenské vybavenie, pomoc a výcvik v hodnote 70 miliárd eur. Rovnakú sumu chcú zachovať aj pre rok 2027, uvádza text záverečnej deklarácie zo samitu v Ankare.
Podľa členských štátov NATO musí zostať pomoc pre Ukrajinu spravodlivá, predvídateľná a dlhodobo udržateľná.
Ukrajina, ktorá sa od roku 2022 bráni ruskej vojenskej agresii, prispieva podľa Aliancie k transatlantickej bezpečnosti. Spojenci sú jednotní vo svojej neochvejnej podpore Ukrajiny pri obrane jej slobody, zvrchovanosti a územnej celistvosti, znie v dokumente.
Podľa expertov však nejde o 70 miliárd nových financií nad existujúcu podporu. Približne 30 miliárd eur zo spomínanej sumy totiž tvorí už schválená pôžička Európskej únie pre Ukrajinu, zvyšných zhruba 40 miliárd eur majú európske štáty NATO a Kanada poskytnúť formou bilaterálnej vojenskej pomoci, výcviku, dodávok techniky a ďalšej podpory.
Preto niektorí analytici upozorňujú, že nejde o úplne nový balík peňazí, ale z veľkej časti o zjednotenie už oznámených či plánovaných záväzkov pod jednu spoločnú hlavičku NATO.
Konštruktívny samit
Samit NATO bol podľa prezidenta SR Petra Pellegriniho konštruktívny. Aliancia ukázala jednotu, čo bolo jedným z cieľov. Pellegrini to vyhlásil pre médiá po skončení zasadnutia lídrov. Poukázal na to, že Slovensko nemalo žiadny problém vzhľadom na svoj plán do roku 2035 dávať na obranu päť percent hrubého domáceho produktu ročne, informuje osobitný spravodajca v Turecku.
„Druhá vážna oblasť bola podpora obranného priemyslu a posilnenia kapacít zbrojárskeho priemyslu v rámci členských krajín. Pretože sa ukazuje, že na možnosť navýšiť obranné výdavky musíte mať aj výrobné kapacity, ktoré dokážu absorbovať tieto zvýšené zdroje. Za Slovensko opäť dobrá správa v zmysle, že Slovensko masívne investovalo do rozvoja obranného priemyslu v posledných rokoch, čo prináša dnes už naozaj enormné výsledky,“ vyhlásil prezident.
Doplnil, že za SR na summite prezentoval aj potrebu zvýšiť počet vojakov. Odprezentoval pritom projekt Národných obranných síl.
Prezident pripomenul, že pomoc Ukrajine zostáva na individuálnom posúdení členských krajín a závery žiadnu z nich nezaväzujú k vojenskej pomoci. „Slovensko v tomto nemá vôbec nejaký osamotený postoj a dokonca priamo na rokovaní ho deklaroval aj český premiér Babiš a ďalší,“ uviedol.
Pellegrini tiež povedal, že zmenšovanie vojenskej prítomnosti Spojených štátov amerických v Európe má byť postupné. Slovensko je podľa neho ochotné poskytnúť dve stíhačky F-16, ktoré by sa mohli podieľať na ochrane vzdušného priestoru Pobaltia.
