Na hlavný obsah

Nárečia môžu byť pre mozog rovnako prospešné ako učenie sa cudzieho jazyka, zistili nemeckí vedci

Podľa ich štúdie podporujú rozvoj mozgových rečových centier.

Ilustračná snímka detí.
Ilustračná snímka detí. Foto: Unsplash

Štúdium cudzích jazykov stimuluje mozog a udržiava ho v kondícii. To isté však platí aj pre nárečia. Tvrdia to vedci z univerzity v západonemeckom Marburgu, ktorí takúto štúdiu uverejnili v odbornom časopise Nature Scientific Reports. Upozornila na to regionálna verejnoprávna stanica MDR.

„Je známe, že skoré osvojenie si druhého jazyka alebo viacjazyčných kompetencií vedie k tomu, že určité oblasti mozgových sietí zodpovedných za spracovanie jazyka sa vyvinú silnejšie než u osôb s jednojazyčnou socializáciou,“ povedal dialektológ Jürgen E. Schmidt.

„Chceli sme preskúmať otázku, akú úlohu v tejto súvislosti zohráva ovládanie nárečia,“ poznamenal k štúdii.

Nemecké deti a dialekty

Nemecké deti vo väčšine prípadov vyrastajú s nejakým základným nárečím, zároveň sú však v kontakte s všadeprítomnou štandardnou nemčinou.

Ak výchova detí podporuje dialekt a táto podpora vedie k tomu, že dieťa dokáže plynule hovoriť v dialekte a zároveň kedykoľvek prejsť na štandardnú nemčinu, dá sa to zistiť v mozgu. A to v tých istých rečových centrách, ktoré sa formujú dvojjazyčnými znalosťami.

Odborníci vo svojom výskume porovnali 26 osôb zo severnej časti Hesenska, ktoré ovládajú nárečie, s 23 ľuďmi hovoriacimi iba štandardnou nemčinou.

Stanica MDR poznamenala, že hoci má výskumná vzorka značné obmedzenie, vedci to kompenzovali hlbokým pohľadom do štruktúr mozgu.

Ani výber iba severných hesenských nárečí sa podľa štúdie nepovažuje za nevýhodu, keďže tamojšie nárečia vynikajú svojou jazykovou jedinečnosťou a pre hovoriacich iba štandardnou nemčinou sú nezrozumiteľné.

Iná štruktúra častí mozgu

Vedúci štúdie Matthias Scharinger označil za hlavný výsledok výskumu skutočnosť, že mozgová štruktúra ľudí, ktorí plynule hovoria dialektom aj štandardnou nemčinou, vykazuje v príslušných centrách a rečových sieťach výrazný objem v porovnaní s ľuďmi, ktorí ovládajú len štandardnú nemčinu. Väčší objem šedej hmoty potom znamená viac nervových buniek a hustejšie neurónové siete.

Podobnú štruktúru spomínaných častí mozgu, akú vedci zistili u ľudí ovládajúcich dialekt aj štandardnú nemčinu, je možné nájsť u ľudí, ktorí okrem nemčiny hovoria aj cudzím jazykom. Scharinger dodal, že tieto pozitívne zmeny v mozgu je možné dosiahnuť učením.

MDR uviedla, že dialekty v Nemecku prežívajú renesanciu, a to aj medzi mladými ľuďmi. Napríklad influencerky Tinu Goldschmidtovú či Dianu Hoangovú-Lauovú sledujú pri ich prednáškach v švábskom a saskom dialekte státisíce ľudí.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet