Na hlavný obsah

Presne pred 100 rokmi zazneli prvé slová Slovenského rozhlasu. Odštartovali Rádiožurnál, ktorý žije dodnes

Dnes je ten deň, keď sa v éteri pred sto rokmi ozvali prvé slová Slovenského rozhlasu.

Budova STVR, v ktorej sídli rozhlas.
Budova STVR, v ktorej sídli rozhlas. Foto: STVR/Patrik Tarics

Vo vládnej budove na Vajanského nábreží v Bratislave sa presne pred sto rokmi začala 3. augusta 1926 písať história rozhlasového vysielania na Slovensku.

Ako pripomína vo svojom vysielaní Rádio Litera, stalo sa tak: „3. augusta 1926 sa z provizórneho štúdia vládnej budovy na Vajanského nábreží ozvali slová: Tu Rádiožurnál Bratislava. A odvtedy celých sto rokov náš rozhlas informoval, vzdelával, kultivoval a zabával.“

Pred sto rokmi sa 3. augusta 1926 začalo pravidelné rozhlasové vysielanie na Slovensku.

Vysielalo sa dvakrát do týždňa. A 2. októbra 1926 prešla bratislavská odbočka pražského Rádiožurnálu na každodenné vysielanie.

Poznáte prvú vysielanú vetu?

Z provizórneho štúdia vládnej budovy na Vajanského nábreží sa 3. augusta 1926 ozvali prvé tri slová prvej odvysielanej vety: „Tu Rádiožurnál Bratislava.“

S prvým vysielaním je spojené meno Karel Koníček, o ktorom moderátor STVR Ľuboš Kasala v Rádiu Slovensko v Rozhlasovom lexikóne prezradil:

„Karel Koníček bol prvý z rozhlasových technikov, ako sa v začiatkoch rozhlasového vysielania hovorilo operátorom.“

„Pracoval v pražskom Rádiožurnále, ale dostal poverenie rozbehnúť vysielanie v bratislavskej odbočke Rádiožurnálu.“

Bolo to v roku 1926, keď pražský Rádiožurnál ukončil vysielanie zo Všesokolského zletu na Strahove a použitá technika putovala do Bratislavy. Z rozhlasového archívu STVR Karel Koníček spomínal:

„Po ukončení zletu som dostal rozkaz, aby som namiesto nastúpenia na vojenské cvičenie odišiel do Bratislavy.“ Do Bratislavy podľa Karla Koníčka predtým poslali prerobený vysielač zo Strašníc.

Pioniersky vysielač z Prahy

Bol to priekopnícky, ako Karel Koníček hovoril, „pioniersky vysielač nášho rozhlasu“. A do Bratislavy poslali podľa rozhlasového operátora aj technické zariadenie: „Pozostávalo z dvoch mikrofónov, troch zosilňovačov a potrebných batérií.“

Po príchode do Bratislavy bol Karel Koníček uvedený do vládnej budovy na Vajanského nábreží, kde mu v Moyzesovej sieni ukázali javisko veľkej sály:

„Vedľa javiska bol malý kumbál, kde som rozhodol, že tam dáme zosilňovače. Urobili sme z toho kontrolnú miestnosť. A na javisku zriadime štúdio.“

Dvojitá opona ako izolant ozveny

Javisko veľkej sály museli podľa rozhlasového operátora Karla Koníčka izolovať dvojitou oponou. Dôvod bol jasný:

„Aby sa nám nevracala ozvena z prázdnej sály. Umiestnili sme tam mikrofón a už sme začali skúšať.“ Rozhlas sprevádzal mnohých od narodenia. Nie nadarmo vzniklo porekadlo: „Je múdry jak rádio.“

Pri 100. výročí si pripomeňme hrdinské vysielanie v čase Slovenského národného povstania.

Rozhlas prežil za takmer storočie nástupy a pády rôznych režimov vládnucich u nás. Sprevádzal generácie Slovákov aj v rozhodujúcich dejinných chvíľach.

Vtedy prinášal hádam najcennejšie informácie pre poslucháčov a ich životné osudy.

Povstanie aj okupácia

Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica pracoval od 30. augusta 1944 až do 27. októbra 1944 počas Slovenského národného povstania. Po obnovení vysielania 16. apríla 1945 z Košíc.

Podobné dramatické chvíle zažili jeho pracovníci 21. augusta 1968.

Za prvý deň zomrelo 20 ľudí

Vtedy viacerí hrdinsky hlásili správy o okupácii, aj keď ich to stálo neskôr zamestnanie a vedeli, že riskujú aj svoje vlastné životy.

Rádiu Slovensko pripomenuli, že Slovenský rozhlas vyzýval ľudí, aby sa nestavali na odpor voči okupantom:

„Napriek tomu sa voči okupantom postavilo veľa ľudí. V uliciach Bratislavy sa strieľalo. Len počas prvého dňa okupácie bolo smrteľne zranených na území Slovenska a zomrelo dvadsať ľudí.“

Zázrakom sa zachoval živý vstup z toho dňa, keď sovietski vojaci zastavili vysielanie.

Zvukoví majstri, technici, herci, dramaturgovia, režiséri

Napriek povedanému vysielanie Slovenského rozhlasu má oveľa širšie dosahy a odráža sa v ňom celé spektrum spoločenského poznania Slovákov a aj ich kultúry a najmä dejín. Preto v Rádiu Litera pripomenuli:

„Za tými miliónmi hodín programu však stáli konkrétni ľudia – redaktori, dramaturgovia, režiséri, hlásatelia, moderátori, zvukoví majstri a technici, herci, hudobníci a mnohí ďalší. A z nich vám počas tohto jubilejného roka predstavíme sto ikonických rozhlasových tvorcov.“

Zlatý fond Slovenského rozhlasu pripravuje Marián Grebáč a počúvate ho v Rádiu Litera každý týždeň a celý rok 2026 objavujete 100 ikonických tvorcov Slovenského rozhlasu.

Výročie je totiž práve o tvorcoch, ktorí sú za sto rokov už navždy v histórii spojení práve so Slovenským rozhlasom.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko