Slovensko stojí pred výzvou, ktorá stále nie je veľkou témou politikov vo verejnom priestore. O štyri roky začnú do dôchodku odchádzať silné povojnové ročníky, zatiaľ čo na pracovný trh prídu početne slabšie generácie.
Odborníci hovoria o bode zlomu. Menej pracujúcich a viac seniorov znamená väčší tlak na dôchodky, zdravotníctvo aj štátny rozpočet. Problémom je aj nižšia pôrodnosť.
Pre porovnanie, vznik republiky a rok 1993 – vyše 73-tisíc narodených detí, vlani 42-tisíc. Úmrtnosť výrazne vyskočila počas pandémie, ale aj v posledných rokoch viac ľudí zomiera, než sa rodí.
Slovensko už piaty rok po sebe stráca obyvateľov. Na konci roka 2025 ich žilo takmer päť a pol milióna. Čo je približne o desaťtisíc menej než rok predtým. Pokles nezastavila ani migrácia, problémom je najmä historicky nízka pôrodnosť.
Téme väčšieho odchodu ľudí do dôchodku sa v relácii Správy venovala redaktorka STVR Monika Hajko:
Starnutie populácie
Najväčšou výzvou však zostáva starnutie populácie. Z najnovšej správy OECD vyplýva, že počet ľudí v produktívnom veku má v najbližších 40-tich rokoch klesnúť o 30 percent, zatiaľ čo počet seniorov vzrastie o viac ako polovicu.
„Dnes dôchodcovia žijú zlaté časy. O desať alebo dvadsať rokov však bude náš dôchodkový systém vyzerať inak. Jednoducho nebude mať kto robiť a platiť odvody. Na každých približne troch dôchodcov v súčasnosti pripadá desať pracujúcich,“ vysvetlil odborník na dane a dôchodky Jozef Mihál.
„V roku 2050 to bude päť dôchodcov na desať ľudí. Čiže to zaťaženie narastie zhruba o 40 percent,“ uviedol analytik INESS Martin Vlachynský.
„Skolabuje nám systém. Každý vám už dnes povie, že naša generácia už nebude mať na to, aby tento štát financoval dôchodky. My vlastne už dnes máme dlh,“ povedal podpredseda KDH Viliam Karas.
Odborník na dane upozorňuje, že vyššie odvody dnes, nemusia v budúcnosti znamenať výrazne vyšší dôchodok. Priebežný systém bude podľa neho čoraz viac solidárny a rozdiel medzi odvodmi a vyplácanými penziami sa bude zmenšovať.
„Ale to neznamená že by sa mal úplne zrútiť náš dôchodkový systém. Pokiaľ nedôjde k niečomu ako krach, podobne ako v Grécku, tak si neviem predstaviť, že by na tých prvých dvanásť dôchodkov niekto siahol,“ tvrdí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Štátny dôchodok
Nie je rozumné spoliehať sa iba na štátny dôchodok. Prvý pilier bude pod čoraz väčším tlakom. Ľudia by mali využívať aj druhý a ďalšie formy zabezpečenia.
Podpredseda vlády sa demografickej krízy neobáva. Pripomína, že vláda vie upravovať výdavky štátu, tak aby bolo aj na dôchodky.
„Popri raste jednotlivých zložiek boli urobené štrukturálne úpravy tak, aby to ekonomika dokázala vždy zvládnuť,“ uviedol podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD).
„Strana Hlas v prípade, že by bol akýkoľvek zásah do trinástych dôchodkov, vystupuje z vládnej koalície. My sme garantom trinásteho dôchodku,“ zdôraznil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Riešenie demografickej otázky v kontexte dôchodkov tak pravdepodobne počká na ďalšiu vládu.
