Na hlavný obsah

Takmer polovicu úspor majú Slováci v hotovosti a v bankových vkladoch. Inflácia ich dlhodobo oberá o hodnotu

Rast cien dlhodobo prevyšuje úročenie bežných účtov.

Na ilustračnej snímke peňaženka s bankovkami.
Ilustračná snímka. Foto: STVR

 Slovenské domácnosti držia až štyridsaťtri percent svojich finančných úspor v hotovosti alebo na účtoch a vkladoch v bankách. Pre infláciu prichádzajú o svoju hodnotu. Rast cien dlhodobo prevyšuje úročenie bežných účtov či termínovaných vkladov.

Ako uviedla analytička Wood & Company Eva Sadovská, za posledných desať rokov sa priemerné úročenie klasických termínovaných vkladov s dobou splatnosti do dvoch rokov pohybovalo približne od 0,35 do 2,50 percenta. Pri bežných účtoch boli úroky ešte výrazne nižšie – približne od 0,01 do 0,07 percenta.

Výrazný rozdiel medzi úrokmi a infláciou sa podľa Sadovskej ukázal najmä v rokoch 2022 a 2023. Ceny vtedy medziročne rástli o 12,8 a 10,5 percenta, čo výrazne prevýšilo výnosy z bankových vkladov.

„Čiže vidíme, že to posledné desaťročie, aj vrátane tohto roku, je stále o tom istom, že ak máme peniaze uložené v banke na účtoch, inflácia je rýchlejšia, vyššia,“ uviedla analytička.

O úsporách Slovákov hovorila Ranných správach analytička Wood & Company Eva Sadovská:

To, koľko Slováci na vkladoch za posledné desaťročie stratili, závisí od výšky úspor, dĺžky sporenia aj konkrétneho produktu. Pri dlhodobom sporení však môže byť rozdiel medzi uložením peňazí v banke a investovaním výrazný.

Ako príklad uviedla Sadovská pravidelné sporenie 50 eur mesačne počas 20 rokov. Ak by človek peniaze investoval a dosiahol priemerný ročný výnos sedem percent, na konci obdobia by mal približne 26-tisíc eur. Pri ponechaní peňazí na sporiacom účte alebo termínovanom vklade by mal podľa prepočtu približne o jedenásťtisíc eur menej.

Finančná rezerva a investovanie

Za spôsob, ako úspory dlhodobo chrániť pred infláciou, považuje analytička investovanie. Pred jeho začiatkom by však podľa nej mali mať domácnosti usporiadaný rodinný rozpočet a vytvorenú finančnú rezervu.

Tá by mala predstavovať tri až šesť mesačných výdavkov. Takúto rezervu je podľa Sadovskej vhodné držať aj na bežnom účte alebo inom vkladovom produkte, keďže má slúžiť ako okamžite dostupná finančná poistka.

„Dá sa investovať aj od menších súm a dokonca dnes už tie investičné platformy sú vytvorené tak, že skutočne prevedú aj začiatočníka celým investičným procesom od začiatku až do momentu, kedy zainvestuje,“ povedala.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika