Vlani si na Slovensku vzalo život 509 ľudí, o 42 viac ako rok predtým, vyplýva to z najnovších dát Národného centra zdravotníckych informácií. Takmer 85 percent obetí tvorili muži. Najrizikovejšou skupinou zostávajú dlhodobo seniori nad 70 rokov.
Podľa odborníkov je za tým aj doba, v ktorej dnešní sedemdesiatnici vyrastali. Bolo to často v rodinách, kde sa o emóciách nehovorilo a citové prežívanie sa bagatelizovalo.
Panovala predstava, že správny muž je silný a svoje pocity si necháva pre seba. V niektorých rodinách to platí dodnes. V kombinácii so starnutím mozgu to podľa odborníka môže mať vážny dopad na psychické zdravie.
„Muži po sedemdesiatke sú muži, ktorým už časť mozgu zodpovedná za reguláciu motívov a činov určitým spôsobom odumiera a preto aj sebakontrola môže byť znížená,“ vysvetlil neuropsychológ Robert Krause.
Téme duševného zdravia a samovrážd sa venovala v Správach redaktorka Dominika Welterová:
Podľa odborníka zaužívané stereotypy by pomohla odstrániť širšia diskusia v spoločnosti.
„To samozrejme veľmi súvisí s osvetou a tým, do akej miery my investujeme peniaze ako štát do toho aby sme sa vôbec mohli rozprávať o tom ako sa cítime, o našom duševnom zdraví a nezdraví,“ vyjadril sa riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský.
Pokusy o samovraždu
Kým samovraždy vykonali častejšie seniori, pri pokusoch o samovraždu dlhodobo prevládajú tínedžeri. Lekári vlani zaevidovali celkovo 813 samovražedných pokusov.
„Vo veku 15 – 19 rokov, a to najmä u dievčat, aj napriek tomu, že v roku 2025 došlo k miernemu poklesu počtu pokusov,“ spresnilo Národné centrum zdravotníckych informácií.
Podľa štúdie Inštitútu zdravotných analýz sa to deje najmä pre rodinné problémy, školský stres či partnerské nezhody.
Neuropsychológ radí, aby boli ľudia vnímavejší voči svojmu okoliu. Je potrebné spozornieť a pomôcť vyhľadať odborníka, ak sa blízka osoba začne izolovať, zmení sa jej spánkový režim alebo spôsob komunikácie.
„Či náhodou neproklamuje, že nad samovraždou určitým spôsobom rozmýšľa. Napríklad výroky ako, nedáva to zmysel tu zostať. Alebo osoba môže hovoriť, že už nemá pre koho žiť,“ upozornil Robert Krause.
