Ruská federácia bude od piatka (18. 9.) do nedele (20. 9.) organizovať hlasovanie do Štátnej dumy, teda dolnej komory parlamentu. Pôjde o vôbec prvé celoštátne parlamentné voľby od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Organizujú ich aj na okupovaných územiach. Politológovia však upozorňujú, že bez opozície to nebude reálne demokratické a férové hlasovanie, ako poznáme na Západe.
Očakáva sa víťazstvo strany Jednotné Rusko, ktorá je spätá s Vladimírom Putinom, hoci ju vedie Dmitrij Medvedev. Na prvom mieste na kandidátke stojí šéf diplomacie Sergej Lavrov. Opoziční politici sú buď v exile, alebo majú účasť zakázanú a strany vystupujúce proti vojne na Ukrajine prakticky nekandidujú. Je to imitácia volieb, zhodujú sa odborníci.
„O opozícii môžeme hovoriť len v takých systémoch, kde platforma predstavuje alternatívu voči existujúcej moci a má možnosť ju nejakým spôsobom nahradiť. Taká možnosť v Rusku neexistuje,“ povedal politológ Ján Šír z Karlovej univerzity.
Hlasovanie môže mať zmysel len pre vládnuce elity. Vytvára totiž zdanie, že boli zvolené legitímne. „Predstavujú prostriedok sebapotvrdenia existujúcej úzkej elity, ktorá uchvátila moc. Vzhľadom na to, že používajú názvoslovie, ktoré je u nás asociované s demokratickým procesom, tak to samozrejme môže poslúžiť na posilnenie legitimity tých poriadkov, ktoré tam sú,“ dodal Šír.
Blížiacim sa ruským voľbám sa v Rádiožurnále venovala redaktorka Miroslava Neira Cuellar Hospodárová:
Chcú sa vyhnúť nesúhlasu
Nikolaj Petrov, pôvodom ruský expert na tamojšiu politiku, ktorý dnes žije v Taliansku, si myslí, že aj rituálne hlasovanie mohlo dať možnosť ukázať nálady v spoločnosti, preto úrady z volieb vyškrtli stranu, ktorá bola proti vojne.
Všíma si tiež, že politici nad 70 rokov ruskú politickú scénu pomaly opúšťajú. Vidí aj snahu úradujúcich síl o omladenie tak, aby spravili generačnú výmenu, ale nemenili podstatu súčasných mechanizmov.
„Ak sa Putinovi podarí ukončiť túto transformáciu začatú po roku 2024, potom jeho model prežije ešte ďalších desať až pätnásť rokov. Ak nie, nahradí ho iný, ktorý však bude v koexistencii s tým súčasným, hoci bude viac technokratický, manažérsky,“ skonštatoval v rozhovore v rakúskom novinárskom klube Concordia.
Vládnucim elitám v týchto, podľa neho takzvaných voľbách, teda pôjde o to nedopustiť celkové zmeny a zároveň sa vyhnúť verejným prejavom nesúhlasu. Pomôcť im v tom môže zavedenie takzvaného diaľkového elektronického hlasovania.
