Neznesiteľný zápach a bezmocné úrady. Obyvatelia obce Úbrež v okrese Sobrance hovoria o nočnej more, ktorú prežívajú už osem rokov pre miestnu slepačiu farmu. Michalovský podnikateľ tu ročne odchováva viac ako pol milióna brojlerov.
Problémy farmy pritom opakovane riešili úrady a padli aj pokuty. Napriek tomu chov pokračuje. Priamo za halami sme okrem zápachu našli aj uhynuté kurčatá. „Využíva zákonné medzery. A jediné, čo po nich ostane, je hnoj,“ vyhlásila miestna aktivistka.
Obrovský chov hydiny v Úbreži vyrástol len päťdesiat metrov od rodinných domov. Pôvodne tichá a bezproblémová farma zmenila majiteľa a s ním aj technológiu chovu.
„Začal pred ôsmimi rokmi podnikať. Predtým to bola farma na vajíčka, klietkový chov a na vodnej báze. To znamená, že trus padal do vody. Vôbec smrad nebol. Až nový majiteľ pán Šoltés začal prerábať haly na výkrm brojlerov na slame,“ informovala miestna aktivistka.
„Prevádzkovateľ nemal vydané žiadne povolenia v oblasti životného prostredia, vybudoval ďalšiu halu, tam nemal vydané žiadne stavebné povolenie,“ uviedla členka združenia Priatelia Zeme – SPZ Monika Medovičová.
„Mal tam jediné súhlasné stanovisko veterinárnej správy,“ doplnila.
Žijú v zápachu a obávajú sa o svoje zdravie
„Dávame rozhodnutie o schválení prevádzky na chov úžitkovej hydiny a podľa technológie, akú majú, tak buď nosnice alebo výkrm. Ale stále to je rozhodnutie na chov úžitkovej hydiny,“ povedala riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) Michalovce Marcela Marcinová.
Zmena chovu z nosníc na brojlery priniesla miestnym život v zápachu a obavy o zdravie. Zúfalí dedinčania už spísali tri petície.
„Nemôžete žiť vo vlastnom dome, ani otvoriť okno a ešte keď sú také horúčavy, nemôžete vyjsť vonku, lebo je vám zle,“ opísala miestna aktivistka.
„Z uvedenej farmy vychádzajú vysoké emisie čpavku a ten čpavok je žieravinou, spôsobuje iritáciu spojoviek, ale takisto potom dýchacie ťažkosti a dokonca môže spôsobiť aj pľúcne choroby. Podľa legislatívnych odporúčaní by farma v takom veľkom rozsahu mala byť vzdialená najmenej 700 metrov,“ uviedla Monika Medovičová.
Chýba integrované povolenie
Okrem toho tým, že prevádzkovateľ chcel navýšiť počet až cez stotisíc kusov brojlerov, tak v tom prípade by musel mať už tzv. integrované povolenie. To znamená, že musí byť najprv posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
„Máme vedomosti, že je to nad 40-tisíc kusov a mali mať integrované povolenie, ktoré nemajú,“ priblížil riaditeľ Inšpektorátu životného prostredia (IŽP) Košice Juraj Čorba.
„Nemá integrované povolenie, ale on, keď zistí, že má nad 40-tisíc, to je už jeho povinnosť žiadať o integrované,“ ozrejmila riaditeľka RVPS Michalovce Marcela Marcinová.
„Podľa integrovaného povolenia musí dodržiavať všetky zákony, ktoré vlastne umožňujú to, že by nebol smrad dookola, že by sa dalo fungovať,“ objasnila miestna aktivistka.
Najväčším problémom sú podľa úradov praktiky michalovského podnikateľa pri nakladaní s hnojom, močovkou a kadávermi, teda uhynutými zvieratami. Informácie z viacerých zdrojov naznačujú, že nie všetky mŕtve brojlery končili v kafilérii.
„Zneškodňovanie kadáverov podlieha osobitným požiadavkám z hľadiska prevencie nákazy,“ informovala Slovenská inšpekcia životného prostredia v stanovisku.
Za vyšší úhyn vraj mohli horúčavy
So štábom sme sa vydali priamo na farmu. „Ja s tým nemám nič. Šéf príde za 10 min, môžete počkať, keď tak,“ reagoval na otázky reportérov strážnik farmy v Úbreží.
Netrvalo dlho a na farmu dorazil šéf prevádzky. Na kameru sa vyjadriť odmietol. Mimo záznamu nám povedal, že za vyšší úhyn mohli júlové horúčavy a kafilérna stanica nestíhala.
„Spoločnosť Chicken Meals, s.r.o. s nami nemá uzatvorenú zmluvu od mája 2023. Kapacitne by sme množstvo úhynov firmy stíhali spracovať, ale chovateľ nás neobjednal,“ priblížila Veterinárna asanačná spoločnosť.
Šéf farmy tvrdil, že uhynutú hydinu v súčasnosti vyvážajú na spracovanie do Poľska. Kam presne, odmietol povedať.
„V zmysle národnej aj EÚ legislatívy je možné vyvážať aj do zahraničia kadávery. Legálne to nevyviezol, ale nelegálne neviem,“ povedala riaditeľka RVPS Michalovce.
Ešte do apríla tohto roka mohla firma na základe štátnej výnimky skrmovať uhynuté kurčatá strážnymi psami priamo na farme.
Na farme mali byť tri psy, pričom riaditeľka RVPS Michalovce uviedla, že tieto zvieratá nedokážu zjesť takmer dve tony ročne. „Je to ťažko dokázateľné, pretože oni si vedú vlastnú evidenciu. Papier znesie veľa a my na farme nie sme každý deň,“ doplnila.
Zasahovali inšpektori
Na farmu do Úbreže sme sa vrátili po týždni. Tentoraz už aj v sprievode inšpektorov životného prostredia.
„Opätovne sme neboli vpustení do prevádzky hydinárskej farmy Úbrež. Dnes sme opäť chceli skontrolovať, aby nám dali podklady, kde to dali, či to vyviezli alebo to je ešte tu niekde,“ opísal Juraj Čorba.
Inšpektorka IŽP Košice Alexandra Šipošová zatelefonovala na mieste Gabrielovi Šoltésovi, ktorý je poverený vedením spoločnosti. Ten však tvrdil, že na farme sa v tom čase nikto nenachádzal. „Tam nie je teraz nikto, Bohužiaľ. Dnes nie, majú všetci dovolenky,“ povedal.
Riaditeľ IŽP Košice Juraj Čorba vysvetlil, že prevádzkovateľ je povinný umožniť inšpektorom vstup do areálu. Inšpektorka Alexandra Šipošová doplnila, že o začatí kontroly musí byť kontrolovaný subjekt informovaný najneskôr v deň jej začatia. Počas kontroly inšpektori nenašli hromadu rozkladajúcich sa kurčiat, len hnoj.
„Ako nato sme išli na kontrolu, požiadali sme, nech nám doložia doklady, doteraz nedoložili a majú zákaz naskladnenia,“ opísala Marcinová.
„Vôbec sa nečudujem veterinárnej správe, že po tejto skúsenosti im už nedovolili naskladniť ďalšie,“ vyhlásila členka združenia Priatelia Zeme – SPZ Medovičová v reakcii na zábery z farmy.
Všetky tri farmy sú problémové
Podľa riaditeľky RVPS Michalovce dostala spoločnosť v Topoľanoch stopku. „Ale to bolo pre iné porušenie zákona,“ ozrejmila Marcinová.
„Ako môže takto fungovať, bez papierov, bez všetkého. A osem rokov to ide. Neplatiť nič, ani pokuty, ani dane. A oni všetko zakopávali, čo sa dalo, nedávali peniaze do ničoho,“ tvrdí miestna aktivistka.
Podľa riaditeľa IŽP Košice Juraja Čorbu sú problémové všetky tri farmy. „Všetky tri sú takéto,“ vyhlásil.
Michalovská spoločnosť prevádzkuje okrem farmy v Úbreži aj chovy v Topoľanoch a Žabanoch. Úrady ich opakovane kontrolovali a za porušenie rôznych zákonov, poškodzovanie životného prostredia či nakladanie s uhynutými zvieratami udelili pokuty v desiatkach tisíc eur.
Zákaz naskladňovania nových kurčiat do odvolania dostala po našom upozornení farma v Úbreži. Kontroly viedli aj k pozastaveniu činnosti farmy v Topoľanoch. Podnikateľovi tak zostáva v prevádzke objekt v Žabanoch.
Mraziace boxy na farme chýbali
Strážnik, ktorý bol v čase natáčania na farme, tvrdil, že tam iba dočasne vypomáha. Opísal, že uhynuté kurčatá sa kedysi podľa neho ukladali do mraziacich boxov a následne ich odvážala kafiléria.
Inšpektori si však miesto, kde mali byť mraziace boxy, prezreli. Podľa riaditeľa košickej inšpekcie Juraja Čorbu nič nenasvedčovalo tomu, že by tam boli v posledných rokoch používané. Upozornil aj na pavučiny vo vnútri boxu. Strážnik oponoval, že kontajnery tam kedysi bývali.
„Uhynuté brojlery musí okamžite uložiť do kafilerického boxu a úhyn oznámiť oprávnenej osobe na zneškodňovanie kadáverov podľa osobitného predpisu,“ uviedla Slovenská inšpekcia životného prostredia v stanovisku.
Strážnik zároveň o likvidácii uhynutých kurčiat veľa nevie. Tvrdil, že ich osobne nezbiera a že zber prebieha počas noci.
Počas natáčania sa reportérka Radka Novotná pokúsila spojiť aj s Gabrielom Šoltésom. Strážnik mu zavolal, no z telefonátu vyplynulo, že vedenie spoločnosti odmieta s novinármi komunikovať a žiada ich opustiť súkromný pozemok. Keď sa reportérka pokúsila Šoltésa osloviť, telefonát ukončil.
Michalovská spoločnosť mala od svojho vzniku v roku 2008 viacerých konateľov. Pokúšali sme sa ich zastihnúť, no na adrese sídla spoločnosti na farme v Topoľanoch sme nikoho nenašli.
Zástupca spoločnosti reagoval iba písomne
„Nereaguje ani ten ich konateľ. My mu ani nepíšeme, lebo nám predložil pán Šoltés splnomocnenie, že za firmy zodpovedá on,“ povedala Marcela Marcinová.
Na adrese trvalého bydliska sme ho nezastihli. Hľadali sme ho aj v dome, kde má podľa našich informácií bývať. „Pán Šoltés tu nebýva, neviem odkiaľ máte túto informáciu,“ povedala nám žena, ktorá sa nachádzala v dome.
Zástupcu spoločnosti sme opakovane kontaktovali e-mailom, správami aj telefonicky. Ozval sa až po dlhšom čase.
„Vyjadrím sa jednoducho. Uhynuté kurčatá zobrali miestni Rómovia, ale na východe to tak funguje, a preto tak rýchlo zmizli. Nechcel som to riešiť a dúfam, že vaša reportáž nebude zneužitá. Inak oslovím zástupcov rómskych komunít,“ uviedol Gabriel Šoltés.
„Pri viacerých kontrolách boli zistené porušenia, začo boli spoločnosti pre dané farmy nariadené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, prípadne bolo voči nim vedené správne konanie vo veci uloženia pokuty,“ informovala Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) v stanovisku.
„Je tam negatívny vplyv na všetky zložky životného prostredia aj na ľudské zdravie,“ skonštatovala inšpektorka IŽP Košice Alexandra Šipošová.
„Ja si nemyslím, že on bude ešte pokračovať ďalej. Už teraz mu ešte tie Žabany zatvoríme,“ poznamenala riaditeľka RVPS Michalovce.
„Environmentálny fond eviduje voči uvedenej spoločnosti štyri pohľadávky v celkovej sume 79 050 eur. V troch prípadoch prebieha exekučné konanie, v jednom prípade bola spoločnosti zaslaná posledná výzva na mimosúdne vyrovnanie,“ informoval envirofond v stanovisku.
„Nato, aby som zakázala chov, to by som už musela dokázať, že išlo o týranie zvierat,“ ozrejmila Marcinová.
Dostávala pokuty aj dotácie
Kým jedny štátne úrady firme ukladali a vymáhali pokuty, iné jej poskytovali dotácie. V rokoch 2022 až 2024 získala zadlžená firma štátnu podporu 316-tisíc eur a ďalšie milióny prostredníctvom priamych platieb.
„Orgány štátnej správy medzi sebou nekomunikujú, lebo vlastne inštitúcia, ktorá je v gescii ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, dala tomuto prevádzkovateľovi opakovane niekoľko stotisíc eur agrodotácie. A pritom si nepreverila, že vlastne tento podnikateľ nemá potrebné súhlasy a povolenia hlavne v oblasti životného prostredia,“ uviedla Monika Medovičová.
„V rámci priamych podpôr zameraných na dobré životné podmienky zvierat bolo žiadateľovi od roku 2019 vyplatených 2,9 milióna eur,“ informovala hovorkyňa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Veronika Bauch.
„Pripomína to bankomat bez PIN kódu. Jednoducho, že vy máte bez kontrol poskytnuté peniaze,“ skonštatoval advokát Milan Ficek.
„Vypočítali sme, že na prípravky by potreboval 30-tisíc eur ročne, aby zabránil šíreniu sa smradu. Za osem rokov ušetril 240-tisíc eur, a zaplatil len jednu pokutu tridsaťtisíc, takže sa mu to stále oplatí,“ povedala miestna aktivistka.
Pokuty sú nízke a dotácie vysoké
„Môže to potom vzbudzovať dojem, že načo budem podnikať v súlade so zákonom, keď aj tak dostanem dotácie v stovkách tisíc eur, pokuty sú aj tak nízke. Tak sa mi to oplatí. Takže takýto signál sa potom vysiela do spoločnosti,“ uviedol advokát.
„Pravidlá poskytovania priamych podpôr sú nastavené v súlade s pravidlami Európskej únie,“ tvrdí ministerstvo pôdohospodárstva v písomnom stanovisku.
„Potom je to zase otázka na zákonodarcu, že prečo to je takto nastavené, lebo ono sa to potom môže zneužívať,“ skonštatoval Ficek.
„Toto je systémový nedostatok v oblasti štátnej správy, že tu si každý robí na svojom kopečku. Niekomu to možno vyhovuje,“ uzavrela Medovičová.
