Na hlavný obsah

Najnovšia dohoda o Grónsku ukazuje, že USA sa bez spojencov nezaobídu, píše Foreign Affairs

Potvrdila to aj dohoda o Grónsku.

Grónsko
USA plánujú obnoviť vojenskú základňu v Grónsku. Foto: TASR/AP/Evgeniy Maloletka

Najnovšia dohoda o Grónsku ukazuje, že Spojené štáty sa bez spojencov nezaobídu. Píše o tom magazín Foreign Affairs.

Autor si v prvom rade všíma, že Arktída dokáže zaskočiť aj krajiny, ktoré patria k najskúsenejším hráčom v regióne. Spoločným menovateľom je samotná Arktída: obrovské vzdialenosti, tma, extrémne počasie a nedostatok infraštruktúry výrazne obmedzujú možnosti aj najlepšie vybavených armád.

Arktída je pritom strategicky zásadná: predstavuje jednu z hlavných prístupových ciest k územiu USA a zároveň priestor na projekciu vojenskej sily.

Znamená to, že táto oblasť je príliš veľkým sústom pre jedinú krajinu. Washington síce pochopiteľne čoraz viac rieši ochranu svojich záujmov a suverenity v Arktíde, ale Foreign Affairs upozorňuje na paradox: žiadna krajina vrátane Spojených štátov nedokáže Arktídu sama sledovať, presúvať v nej svoje sily a zabezpečovať ich zásobovanie. Skutočná kontrola nad regiónom preto podľa neho závisí od siete spojencov.

Ako príklad uvádza nedávnu dohodu medzi USA, Dánskom a Grónskom. Po mesiacoch rokovaní sa strany dohodli na pravidlách amerického vojenského prístupu, pričom zároveň potvrdili dánsku a grónsku samosprávu.

Článku vo Foreign Affairs sa v Čítaní zo zahraničnej tlače venovala redaktorka Anna Síposová:

Prerozdelenie zodpovednosti

Washington už teraz sleduje dianie v oblasti spolu so spojencami. USA napríklad využívajú japonský satelit na sledovanie rozsahu arktického morského ľadu. Severské krajiny zase desaťročia sledujú ruské vojenské aktivity v oblasti polostrova Kola, kde sa nachádza veľká časť ruských jadrových kapacít. Ich poznatky pomáhajú Washingtonu rozlišovať medzi bežnou aktivitou a prípadnou eskaláciou.

Dôležitú úlohu má aj vedecká spolupráca. Arktída sa podľa autora mení rýchlejšie než ktorákoľvek iná časť sveta a klimatická zmena ovplyvňuje vojenské operácie, fungovanie sonarov ponoriek, pátracie a záchranné akcie aj riziko požiarov.

V mene konštatovania, že USA nemusia byť všade, severské štáty môžu prevziať väčšiu zodpovednosť tam, kde majú geografickú a odbornú výhodu.

Nórsko a ďalšie severské krajiny už investujú do infraštruktúry, senzorov a ďalších technológií na sledovanie ruských hybridných aktivít, napríklad sabotáž podmorských káblov či rušenie GPS. Takéto rozdelenie úloh by umožnilo USA sústrediť viac zdrojov na Aljašku a pacifickú časť Arktídy.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet