Posledný československý a prvý český prezident Václav Havel by dnes oslávil 90. narodeniny. Dramatik, spisovateľ a publicista sa do povedomia verejnosti zapísal už v čase normalizácie, keď sa stal jedným z čelných predstaviteľov disentu. Ako bojovníka za ľudské práva ho komunistický režim za jeho postoje väznil. V novembri 1989 počas Nežnej revolúcie sa z neho stal vrcholový politik.
Odkaz Václava Havla zostáva silný aj pätnásť rokov po jeho smrti. Ako pripomenula spravodajkyňa STVR v Prahe Katarína Vítková, Havel bol už počas komunistického režimu uznávaným dramatikom a publicistom, no pre kritiku normalizačného režimu nemohol slobodne pôsobiť.
„Bol známy dramatik, publicista, bol naozaj veľmi uznávaný v zahraničí, a zatiaľ čo tam žal ceny, tak tu bol zakazovaný pre kritiku režimu,“ uviedla Vítková. Havel preto musel pracovať aj v robotníckych profesiách.
Do širšieho povedomia sa dostal v roku 1975, keď adresoval list vtedajšiemu prezidentovi Gustávovi Husákovi. V ňom ostro kritizoval normalizačný režim za porušovanie vlastných zákonov. O dva roky neskôr sa stal jedným z prvých hovorcov Charty 77.
O Václavovi Havlovi hovorila v Ranných správach spravodajkyňa STVR v Prahe Katarína Vítková:
Za svoje postoje skončil Havel vo väzení. Najskôr si odpykal štrnásťmesačný trest, neskôr dostal štyri a pol roka.
Počas Nežnej revolúcie Havel stál pri zrode Občianskeho fóra a postupne sa z disidenta stal vrcholovým politikom. V decembri 1989 ho Federálne zhromaždenie zvolilo za prezidenta Československa.
„Dostal sa do čela, bol na námestiach, stal sa prvým československým prezidentom, ktorého zvolili do prezidentského úradu,“ opísala Vítková.
Historický paradox
Jeho nástup do prezidentského úradu sprevádzal aj historický paradox. Za prezidenta ho jednomyseľne zvolili poslanci parlamentu, ktorý ešte stále ovládali komunisti. Havel sa tak stal prezidentom vtedajšej Československej socialistickej republiky.
Jedným z výrazných momentov jeho pôsobenia bola aj návšteva Spojených štátov. V Kongrese ho americkí zákonodarcovia privítali potleskom postojačky a v Bielom dome ho prijal prezident George Bush s manželkou. Havel sa pritom stal jednou z najvýraznejších tvárí demokratickej premeny strednej Európy.
O dva roky neskôr však čelil rozpadu spoločného štátu. Ani jeho autorita nedokázala zabrániť sporom medzi českými a slovenskými politikmi o budúcej podobe Československa. Z prezidentskej funkcie preto odstúpil a neskôr bol zvolený za prvého prezidenta samostatnej Českej republiky.
„Veľmi ťažko to niesol. Vtedy z funkcie aj odstúpil. Ani jeho autorita nedokázala zabrániť dlhotrvajúcim sporom a diskusiám o tom, či sa štát rozpadnúť má alebo nie,“ povedala Vítková.
Havlova autorita presahovala hranice bývalého Československa. Bol viackrát navrhnutý na Nobelovu cenu za mier a jeho osobnosť podľa Vítkovej pomohla Českej republike pri vstupe do NATO a Európskej únie.
Podujatia v Česku
Havlovo nedožité jubileum si Česko pripomína sériou kultúrnych a spoločenských podujatí. Už počas víkendu sa uskutočnili besedy a inscenácie napríklad v Zlíne, Liberci či Pardubiciach. Spomienkové akcie sa konali aj na Hrádečku, kde Havel s manželkou Olgou trávil veľkú časť času v období, keď bol komunistickým režimom prenasledovaný.
V Prahe odhalia pamätné dosky na Valdštejnskom paláci, teda v budove Senátu, a pri Havlovej vile pri Dejvickom rybníčku. Na podujatiach sa zúčastnia aj predseda Senátu Miloš Vystrčil či bývalá prvá dáma Dagmar Havlová.
