Počas Slovenského národného povstania sa z Krpáčova stalo zázemie pre jednu z najlepšie vycvičených povstaleckých jednotiek.
V horách našli úkryt aj ranení vojaci, pre ktorých vznikla partizánska nemocnica. Budova, v ktorej fungovala, stojí dodnes – je z nej hostinec a vojnovú históriu pripomína pamätná miestnosť.
Ranení partizáni nachádzali útočisko v podhorskej oblasti Nízkych Tatier. Hory v okolí Krpáčova im poskytovali úkryt pred nemeckými jednotkami a zároveň im umožňovali získavať zásoby z okolitých obcí. Koncom novembra sa časť parabrigády presúvala cez Chabenec smerom na Lom.
„Bolo kruté počasie, bola víchrica, ľudia boli omrznutí, ale horko-ťažko sa dostali na Lom, kde sa ubytovali. Tu im potom bola poskytnutá pomoc bývalým starostom obce Eduardom Opaterným, ktorý im poskytol ošatenie a jedlo,“ opísala vnučka vtedajšieho starostu Dolnej Lehoty Zuzana Lamošová.
Lekári a ošetrovací materiál
Ranení potrebovali nielen lekárov, ale hlavne ošetrovací materiál. „Bolo potrebné, aby do tohto miesta bolo distribuovaných dostatok liečiv, obväzov a materiálov. Bolo to veľmi komplikované, lebo bol nedostatok liečiv a obväzového materiálu. Potrebné bolo ich nahradzovať aj prostriedkami, ktoré by za iných podmienok nebolo možné použiť, ale lekári pri každej takejto jednotke boli,“ priblížil historik Stanislav Mičev.
Nemocnicu využívali vojaci druhej československej paradesantnej brigády. „Bola zložená z veľkej časti z príslušníkov slovenskej armády, ktorá bola na východnom fronte a pri Melitopole viac ako 2 900 príslušníkov jednotky prešlo na sovietsku stranu,“ povedal historik.
Hostincu na Krpáčove sa v relácii Správy :24 venovala redaktorka Aneta Čičková:
„Potom sa prihlásili do prvého československého armádneho zboru a prešli paradesantným, čiže výsadkárskym výcvikom. Potom boli nasadení do bojov a bola to najlepšie vycvičená jednotka v rámci Slovenského národného povstania,“ doplnil Mičev.
Po odchode parabrigády z Krpáčova nemocnica zanikla. Po druhej svetovej vojne budova slúžila na komerčné účely.
„Na začiatku objektu boli potraviny a na konci sa ubytovávalo. Postupne sa začali ubytovávať turisti do iných objektov, a tak tu v 70. rokoch vznikala rekreačná oblasť. Začali sa stavať veľké hotely, malé chatky a po roku 1989, keď sa uvoľnilo podnikanie, si zobrala rodina Šusterovcov objekt do prenájmu. Vpredu mali obchod a vzadu mali hostinec,“ uviedla Lamošová.
V roku 2004 budovu odkúpila rodina Lamošová, ktorá ju zrekonštruovala do dnešnej podoby. V súčasnosti je z budovy hostinec. Vojnovú minulosť pripomína pamätná miestnosť.
„Momentálne sem chodia viac-menej rodiny s deťmi, turisti a väčšinou sa zaujímajú o históriu, pýtajú sa na históriu tejto budovy. Alebo chodia sem aj starší hostia a tí nám zase rozprávajú, ako si to oni pamätajú,“ priblížila majiteľka hostinca Sára Danielič.
Udalosti spred 80 rokov dnes pripomínajú dobové fotografie v pamätnej miestnosti.
