Kúpil budovu v areáli bývalého družstva. Stará príjazdová cesta sa však medzičasom stala minulosťou. Skratku nahradila oveľa dlhšia cesta cez celý areál, avšak po cudzích pozemkoch. Pán Marko sa obáva, že sa jedného dňa nebude môcť k svojej nehnuteľnosti dostať.
Celý problém sa začal oveľa skôr, ako pán Marko budovu vôbec kúpil. Obyvatelia ulice spísali petíciu, ktorá mala zamedziť prechodu kamiónov súkromnej firmy. Tie ničili zámkovú dlažbu, a tak mesto osadilo betónové zátarasy.
„Na ulici Lipová v Podlaviciach je vystavaná miestna komunikácia, ktorá je vo vlastníctve mesta a vedená v pasporte miestnych komunikácií. Táto cesta sa však nekončí pri nehnuteľnosti pána Brhlíka, ale končí sa na Lipovej ulici pri rodinnom dome oproti rodinnému domu číslo 68. To, že bol v minulosti v podstate nejaký prejazd automobilov po neupravenom pozemku povolený, neznamená, že ide o nejakú oficiálnu verejnú komunikáciu,“ informovala hovorkyňa mesta Banská Bystrica Zdenka Marhefková.
„Na základe petície mesto osadilo zátarasy a ja sa autom nedokážem dostať k mojej budove, i keď som to kúpil s tým, že už tu tie zátarasy boli,“ povedal majiteľ nehnuteľnosti Marko Brhlík.
„Už pri kúpe nehnuteľnosti sa mal informovať o tom, že teda tade nevedie žiadna oficiálna miestna komunikácia a že tam nie je povolený ani vjazd,“ skonštatovala Marhefková.
Prípadu sa v relácii Občan za dverami venoval redaktor Miroslav Lupták:
Vlastnícke práva
Pešo a na bicykli sa popri zátarasách dá hravo prejsť, autom však nie. Pán Brhlík podal pred dvoma rokmi žiadosť, aby mesto umožnilo prístup k jeho budove z mestskej komunikácie. Zaplatil správny poplatok, ale dva roky sa nič neudialo. Pán Brhlík je presvedčený, že v tomto prípade ide o marenie jeho vlastníckych práv.
„Nikto neodpovedá, vlastne ma ignoruje mesto ako správca tej komunikácie, čiže som písal primátorovi, hlavnému kontrolórovi, predsedníčke úradu, teda prednostke úradu. Poslancom som tiež poslal dokumenty, nikto nereagoval, tak som dal aj podnet na nečinnosť úradu,“ uviedol pán Marko.
„Už pri prvej konzultácii s oddelením dopravných stavieb na mestskom úrade bol informovaný o tom, že oficiálna miestna komunikácia vedená v pasporte miestnych komunikácií sa končí oproti rodinnému domu číslo 68. A teda aký je tam aktuálny stav. Vyžadoval aj písomné stanovisko, respektíve malo mu byť zaslané aj písomné stanovisko. Čo sa stalo neskôr,“ potvrdila Marhefková.
„Na hodnotenie rozhodnutí správneho orgánu je príslušný správny súd. Mal možnosť sa domáhať preskúmania rozhodnutia. Bohužiaľ, v tej svojej lehote, ktorá vyplýva zo správneho súdneho poriadku, nevyužil svoje právo a rozhodnutie teda už nie je alebo nebude žiadne,“ ozrejmil nezávislý advokát Peter Petrík.
Prístup cez družstvo
Po dvoch rokoch žiadosť zopakoval a iba nedávno dostal odpoveď, že má využívať prístup cez miestne poľnohospodárske družstvo.
„Pôvodný areál poľnohospodárskeho družstva v Podlaviciach tvoril jeden ucelený hospodársky celok, ktorý mal aj vlastné dopravné napojenie na cestu 2. triedy. Po postupnom rozpredaji jednotlivých nehnuteľností nastala situácia, že jednotliví vlastníci si musia zabezpečovať prístup k svojim nehnuteľnostiam sami,“ vysvetlila Marhefková.
„Že je to uzavretý objekt družstvo a že my teda spadáme pod družstvo,“ pokračoval pán Marko.
Ešte v roku 2008 odsúhlasilo družstvo predaj maštale firme, ktorá ju vlastnila pred pánom Markom. Tá si mala už vtedy zabezpečiť prístup z Lipovej ulice, no nikdy sa tak nestalo.
„V žiadnom prípade sme neuvažovali a do budúcna ani neuvažujeme o tom, že by sme tento areál uzavreli, oplotili alebo akýmkoľvek spôsobom niekomu bránili v prechode a v prejazde,“ zdôraznila predsedníčka predstavenstva PD Podlavice Miriam Beňová.
Dohoda o prístupe
V minulosti sa stalo, že družstevné mechanizmy boli postavené tak, aby sa cez areál prejsť nedalo. To je už síce minulosť, ale evokovalo to obavy, čo sa v budúcnosti môže stať.
„Lenže tu nastáva ďalší problém. Ak sa chce ten vlastník dostať ku svojej nehnuteľnosti, tak musí prejsť cez ďalšie súkromné pozemky, ktoré ale nie sú vo vlastníctve družstva, a tým pádom je to na tolerancii alebo dobrej vôli majiteľa tohto pozemku, aby im ten prechod alebo prejazd umožnil,“ konštatovala Beňová.
„Ak medzi vlastníkmi pozemkov v rámci bývalého areálu poľnohospodárskeho družstva v súčasnosti neexistuje dohoda o prístupe, právo prechodu alebo prejazdu si vlastníci v podstate musia riešiť nejakou zmluvou na základe vzájomnej dohody. V prípade, že dohoda nie je možná, ktokoľvek z vlastníkov sa môže obrátiť na súd,“ vyhlásila Marhefková.
„Aká situácia nastane, ak tento vlastník alebo vlastníci odmietnu prejazd, tak to už bude potom otázka do budúcnosti, ale aj tam sú právne inštitúty, ktoré sú dané zákonom občanovi a môže sa vlastne domáhať žalobou o zriadenie vecného bremena, úpravy svojich práv a povinností,“ zhodnotil nezávislý advokát Peter Petrík.
„Osobným autom sa neviem dostať na svoj pozemok, čiže fakt je len na tolerancii družstva a susedných vlastníkov, že ma pustia cez ich pozemky,“ povedal pán Marko.
Prístup na pozemok
Mesto alebo obec teda nie sú vždy povinní riešiť prístup na súkromný pozemok, aj keď sú zo zákona orgánom verejnej správy. V podobných prípadoch je dôležité, aby si veci zmluvne ošetril ešte pred kúpou sám budúci vlastník.
„Samotné vyriešenie súčasných majetkovo-právnych vzťahov a zabezpečenie práva prístupu k nehnuteľnosti je predovšetkým vecou vlastníkov nehnuteľností, vlastníkov dotknutých pozemkov,“ uviedla Marhefková.
„S takýmito vecami sa stretávam v praxi skutočne často a z môjho hľadiska to vyplýva práve z toho, že ľudia pri nadobudnutí nehnuteľností nekladú patričnú obozretnosť na to, aké sú právne pomery. Častokrát využívajú zaužívané cesty alebo to, čo je nejako zvyknuté, ako sa to má užívať bez ohľadu na to, aký je právny stav,“ uviedol Petrík.
„Častokrát potom dochádza k osobným sporom, pretože neuhrádzajú náklady na údržbu. Alebo prevádzka je nadmerne zaťažujúca alebo vykonávaná strojmi, ktoré zvýšenou mierou opotrebujú cesty a nehnuteľnosti a vznikajú tam potom animozity, medzi účastníkmi vznikajú z toho spory a potom je to vlastne prameňom veľkých súdnych sporov pred súdmi Slovenskej republiky,“ uzavrel Petrík.
