Pani Elvíra zo Zohora má za suseda železničnú stanicu. Na vlaky a čulý staničný ruch si za tie roky zvykla, no tento rok sa čosi zmenilo. Hlásenia staničného rozhlasu sú podľa nej oveľa hlasnejšie ako predtým. Normy sú viac ako ľudské pocity, presvedčiť, dovolať sa pochopenia a ústretového riešenia je niekedy naozaj ťažké.
Pani Elvíra žije v Zohore už 35 rokov. Na hlasitosť staničného rozhlasu sa však začala sťažovať až tento rok, po rekonštrukcii prvého nástupiska.
„Problém je až teraz, v tomto roku od apríla, respektíve koncom marca, keď bolo odovzdané prvé zmodernizované nástupište. Rekonštrukcia prebieha od vlaňajšieho roku, z jednej strany sa veľmi teším, že konečne budeme mať moderné nástupište alebo modernú stanicu, avšak aj tá zvuková technika sa zmodernizovala a teda hluk je,“ konštatovala Elvíra Mistríková.
Pani Elvíra sa obrátila na železnice aj ministerstvo dopravy. „Začatie preverovania sme jej oznámili 15. júna a požiadali sme ju o súhlas so spracovaním osobných údajov, ktorý je potrebný na vykonanie merania hluku v jej bydlisku. Súhlas žiadateľka doručila 23. júla 2026. Následne ministerstvo vyzvalo Železnice Slovenskej republiky, ako prevádzkovateľa zdroja hluku, aby sa k podnetu vyjadrili a zabezpečili potrebnú súčinnosť pri meraní hluku. Lehota na vyjadrenie ŽSR ešte plynie,“ informovala hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková.
Téme sa v relácii Občan za dverami venovala redaktorka Dominika Velická:
Oficiálne stanovisko železníc
Keď odpoveď neprichádzala, kontaktovala našu redakciu. Krátko nato dostala od železníc oficiálne stanovisko.
„Rozbehlo sa to na základe možno aj vašich informácií na stranu železnice alebo ministerstva dopravy a minulý týždeň v piatok som dostala taký oficiálny list, stanovisko,“ povedala pani Elvíra.
Železnice vo svojom stanovisku uviedli, že hlasitosť staničného rozhlasu je v norme. Pani Elvíra však spochybňuje spôsob, akým sa k tomu záveru dopracovali.
„Merania, čo som ja žiadala, akým spôsobom to bolo premerané, alebo akým spôsobom bola nastavená hlasitosť, tak v prvom rade to bolo napísané, že posluchom nejakého zamestnanca, ale napriek tomu, že som riešila, že naozaj je to hlasné, tak v nejakej prílohe som sa dočítala, že nejaký človek tu bol premerať hlasitosť, hlasitosť je v norme, ale samozrejme papier znesie všetko. Jedna vec je, že hlasitosť je v norme, druhá vec je to, že je to nepríjemné,“ uviedla pani Elvíra.
„Tento podnet evidujeme, na miesto sme poslali našich certifikovaných odborníkov na meranie hluku. To znamená, že boli na mieste, vykonali šetrenie. V podstate podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva sú nastavené horné hranice decibelov, v rámci ktorých sa musíme hýbať, pokiaľ informujeme verejnosť staničným rozhlasom,“ reagovala riaditeľka odboru a hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Petra Lániková.
„Počas dňa a počas večerných hodín je to 50 decibelov, počas nočných hodín je to 45 s tým, že namerané hodnoty boli 40,4 decibela počas dňa, 40,2 decibela vo večerných hodinách a 38,3 decibela v nočnom čase. To znamená, že sme vyhodnotili ten podnet, že je v poriadku, že z našej strany k nejakému pochybeniu neprišlo, lebo sme v hraniciach, ktoré stanovuje vyhláška,“ uviedla Lániková.
Hlasitosť neprekračuje limity
Podľa merania železníc hlasitosť staničného rozhlasu hygienické limity neprekračuje. Môže však byť zvuk pre človeka nepríjemný aj vtedy, keď je podľa noriem v poriadku? Aby sme to overili, nechali sme v dome pani Elvíry vykonať vlastné meranie. Toto meranie prebiehalo nepretržite viac ako 24 hodín. Zachytilo denné, večerné aj nočné hlásenia a ich intenzitu porovnávalo s hlukom v okolí stanice.
„Uskutočnil som meranie podľa vyhlášky 549. Je to meranie pre hygienické účely, či sú prekročené nejaké prípustné hodnoty hladiny hluku a urobilo sa to takým spôsobom, že sa umiestnil mikrofón meter a pol od fasády pred okno, kde pani býva, vo výške jeden a pol metra nad podlažím a snímal sa hluk staničného rozhlasu,“ opísal nezávislý odborník na hluk Jiří Olša.
„Počkal som, kedy vlak pôjde, keď bude najmenší hluk pozadia, aby som to hlásenie chytil. Zosnímali sa hlásenia cez deň, to bolo v ranných hodinách, keď bol najnižší hluk pozadia a zosnímali sme hlásenie jedno nakoľko pani hovorila, že už to znížili navečer, takže som si skontroloval, či to večerné, prakticky nočné hlásenie, to bolo po 22. hodine, že či má nižšiu hladinu hlasitosti,“ pokračoval Olša.
Výsledok? Ani naše meranie prekročenie hygienických limitov nepotvrdilo. „Merania vyšli v norme, že nie sú prekročené hygienické limity hluku,“ potvrdil Olša.
Prípustná hladina zvuku
Podľa vyhlášky číslo 549 z roku 2007 je prípustná hladina hluku v danom prípade cez deň a večer 50 decibelov a v noci 45 decibelov.
To však neznamená, že zvuk nemôže byť pre človeka rušivý. Vnímanie hluku je individuálne a ak limity prekročené nie sú, existujú aj iné možnosti, ako jeho pôsobenie na okolie zmierniť.
„Dalo by sa snáď zo strany železnice pri dobrej vôli dohodnúť. Úplne najjednoduchšie opatrenie, čo by som ja videl, že možno po tej šiestej, siedmej hodine ráno, keď ešte človek chce spať, posunúť časový interval a zvýšiť hladinu hlasitosti dajme tomu o deviatej, desiatej,“ konštatoval Olša.
„Potom existujú iné technické riešenia, napríklad to, že sa dá snímať hluk pozadia na stanici a v rámci toho, aby bola dobrá zrozumiteľnosť, lebo to je dôležité pre cestujúcich, aby hlásenia mali dobrú zrozumiteľnosť, tak v rámci toho korigovať hladinu hlasitosti. To znamená, ak je veľký hluk pozadia na stanici, tak zvýšim hlasitosť hlásenia, ak je hluk nízky, tak hlasitosť môže byť nižšia,“ pokračoval Olša.
Hlasitosť meniť nebudú
Pomôcť by podľa odborníka mohli aj reproduktory s užšou vyžarovacou charakteristikou. Zvuk by tak smeroval predovšetkým k cestujúcim na nástupišti a menej do okolia.
„Reproduktor, čo tam je, čo je najbližšie k pani sťažovateľke, tak ten má vyžarovaciu charakteristiku okolo sto stupňov na boky. Existujú reproduktory, ktoré vyžarujú len štyridsať stupňov,“ ozrejmil Olša.
„Rozhlas je naozaj prispôsobený tomu, aby každý, kto sa na stanici nachádzal, tak počul ten oznam, už či je priamo v priestoroch nástupiští, stanici ako takej, v čakárni, prípadne na toalete, tak aby ho naozaj počul,“ vyhlásila Lániková.
„Mne nevadí vlak, lebo vlak reálne nie je počuť, ani to šušťanie nákladných vlakov. Reálne mi vadí hlásenie, že vlak mešká, vlak príde, vlak stojí, vlak odchádza a toto naozaj počujem nonstop každý deň,“ zdôraznila pani Elvíra.
Železnice tvrdia, že hlasitosť meniť nebudú. Situáciu však podľa nich môže ovplyvniť dokončenie rekonštrukcie a spustenie nového rozhlasu.
„Momentálne s tým nevieme nič spraviť. Je možnosť, že potom, keď bude po ukončení rekonštrukcie spustený nový rozhlas, tak možno to pre pani bude prijateľnejšie, že nebude počuť tak silno. Ak sa bude situácia opakovať, opäť sa jej podnetom, ak by nejaký prišiel, budeme zaoberať,“ uviedla Lániková.
„Neočakávam, že to vypnú úplne. Na druhej strane sme v modernej dobe, v 21. storočí, čiže rozhlasy nemusia hulákať, možno aj nejaká vizuálna tabuľa, cestujúcim vie pomôcť kedy príde a odíde vlak alebo mešká, ale asi to nie je taká realita, ale očakávam, že možno znížia o pár decibelov, aby to bolo naozaj prístupné, aby som tu mala kľudný život,“ uzavrela pani Elvíra.
