V 50. rokoch minulého storočia sa toto remeslo vytratilo. Dnes ho však ľudia znovu objavujú. Filcovanie, váľanie či plstenie – spoznajte najstaršiu textilnú techniku známu dávno pred pradením a tkaním.
„Datuje sa už skoro šesťtisíc rokov dozadu, kedy sa našli prvé plstené čiastočky. Je zaujímavý aj ten príbeh, ako sa ľudia k plsteniu dostali. Stále sme pozorovali tú prírodu a zvieratá. Ovce pobehovali po lese, obšuchávali sa o stromy, vlna sa na stromoch začala zachytávať. Do toho pršalo, snežilo, zase sa obšuchávali a ľudia, keď to dali dolu, videli, že majú zrazu pevnú látku,“ vysvetľuje klobučníčka Andrea Malinovská.
Ručným prácam sa pani Andrea nikdy nevenovala. Skúsenosti zo základnej školy ju presvedčili, že tento svet nie je pre ňu. O to je pre všetkých, čo ju poznajú, väčšie prekvapenie, keď zistia, že sa venuje plsteniu.
„Plsteniu a vlne sa venujem 13 rokov. Bola to taká náhoda. Človek sa začne nudiť, príde z roboty, deti vyrastené a zaujímala som sa o kadejaké ručné práce. Manžel mi poslal video. Na tom videu pani prišla, takto rozložila vlnu, urobila čáry-máry, pošúchala a zrazu mala šál. Ja som si hneď na druhý deň objednala vlnu a začala som skúšať,“ opisuje pani Andrea.
Plsteniu sa v relácii Slovensko v obrazoch venoval redaktor Michal Slanička:
Neobmedzené možnosti
Vlna ponúka takmer neobmedzené možnosti. Plstením sa z nej dajú vyrábať koberce, kabelky, oblečenie, kabáty, i topánky. Gro tvorby majsterky Malinovskej tvoria klobúky. Na rozdiel od modistiek, ktoré dotvárajú plstený polotovar, klobučníčka pracuje na výrobku od prvého vlákenka.
„Ja idem úplne ako remeselník, od začiatku. Dostanem vyčesanú vlnu, pomaly skladám vrstvu po vrstve, venujem sa, potom to tvarujem. Celý ten proces je trošku zložitejší ako u modistov. Mykaná vlna je vyčesaná posekaná na malé kúsočky. Máme z toho celok, s ktorým sa dá pracovať. Druhá vlna je česaná. Tá je zase v pásoch, sú to dlhé česance,“ vysvetľuje klobučníčka.
Už pri prvom dotyku pani Andrea cíti, čo z vlny vyrobí. Najradšej má medzivojnovú módu 20. a 30. rokov. Pri tvarovaní klobúka používa klobučnícku formu.
„Vyťahujem si malé vrstvy vlny a tie rozkladám v rôznych smeroch, v rôznych vrstvách. Na to sa dá voda, mydlo, aj zo začiatku jemným tlakom spájam tú vlnu. Tento tlak sa postupne zvyšuje, všetko sa tam roluje, šúcha. Je to taký proces, pri ktorom tie jednotlivé vlákna do seba zapadajú a prepletajú sa. Keby ste si dali vlnu pod mikroskop, tak by ste zistili, že má také malé šupinky. Vodou a jemným tlakom začne tie šupinky uvoľňovať a navzájom tie vlákna sa za seba dokážu prepliesť. Nakoniec z nich vznikne úplne pevná látka, ktorú na vlákna nerozoberiete,“ objasňuje pani Andrea.
Pamäť vlny
Klobučníčka hovorí, že vlna má pamäť. Tvar, ktorý vďaka jej rukám získa, sa teda už nikdy nezmení. Po vyschnutí klobúka prichádza na rad finálne dotvorenie čipkovanými či plstenými ozdobami alebo maľbou. Výroba jedného klobúka jej zaberie šesť až dvanásť hodín. Výsledok je nielen pekný ale aj funkčný. Vlna je totiž samočistiaca, termoregulačná a nepremokavá. Zručná remeselníčka okrem klobúkov vyrába z vlny šály, rukavice, kabelky i obrazy.
Človeku sa až nechce veriť, že niektoré vzory nevznikli maľovaním štetcom ale mokrým plstením. Brošne a guľôčky na výrobu ďalších šperkov zasa plstí za sucha.
„Vezmem si kus vlny a urobím guľôčku. Zo všetkých strán musím rovnomerne pichať a tie vlákna sa prepletajú. Tak isto sa používa vlna, nejaká plstiaca podložka, ja používam plstiacu kefu. Zaujímavosť je plstiaca ihla, ktorú keď si prejdeme má také zúbočky, drážky. Keď tou ihlou vpichávame do vlny, tak sa tie vlákna prepletajú a splsťujú,“ opisuje pani Andrea.
Práca s vlnou je pre pani Andreu formou psychohygieny, pri ktorej si v tomto rýchlom svete dokáže vyčistiť myseľ. Hovorí, že s každým dotykom prichádza upokojenie.
„Pri vlne človek musí spomaliť. Keď ju začneme vykladať, nedá sa zrýchliť žiadny z tých procesov, ani plstenie, ani vykladanie. Keď zrýchlim, vlna ma hneď stopne a povie, si rýchla, ja sa nikde neponáhľam. Človek teda spomalí, medituje – práca rúk, hlavy, hlava vypne a ruky si robia, čo chcú,“ dodáva klobučníčka.
